Na Indie Country od Michala Rešetku, alias Michalidesa, je množstvo skvelých nápadov s popovými ambíciami. To si zaslúži uznanie. Michalides sa totižto vydal na sľubnú dráhu muzikanta a s najväčšou pravdepodobnosťou bude jednou z jeho zastávok aj výraznejšia producentská činnosť. V tomto ohľade je Indie Country fiktívnym prostredím, ktoré sa nestáva domovom len pre Michalidesa, ale aj pre ďalších, ktorí sa s ním v budúcnosti rozhodnú spolupracovať. A oni sa tak rozhodnú.
Okej, späť do prítomnosti! Na tejto dvadsaťminútovke nasvedčuje ružovej budúcnosti mnohé: či už sa jedná o hudobnícky profil, alebo schopnosť vytvoriť cover verziu, ktorá s prehľadom prekonáva originál. Sprievodná anotácia, ktorá popisuje sound nahrávky, by mohla zdanlivo ozrejmovať zámer aj povahu skladieb a predsa, to čo najlepšie vystihuje kvality Indie Country, je samotný názov.
Neznamená to, že sa jedná o kombináciu indie a country, akokoľvek by dokázal hudobník prejsť do obidvoch rovín bez výraznejších ťažkostí. Azda to je predurčením k tomu, aby sa Michalides blysol v púhych dvadsiatich minútach všetkým, čím sa dá. I keď sa tým miestami narúša atmosféra albumu. Nuž, je to riziko, ktoré so sebou krátke dĺžky prinášajú a málokedy sa tomu možno vyhnúť.
Showcase ďalších možností
Pri opakovanom počúvaní Indie Country nadobudne poslucháč dojem, že dostal k dispozícii stručný zoznam možností, z ktorých si smie vybrať. Komu vyhovuje Michalides ako pesničkár – nech preskočí na track číslo 5. V prípade, že máte k IDM bližšie ako k soulu, zostaňte pri tracku „Got Lost“. Týmto sa do veľkej miery napĺňa nezávislosť nahrávky, aj autorská a producentská otvorenosť voči experimentu.
Netreba si to však mýliť s nevyhraneným vkusom. Zvlášť v porovnaní so staršími hudobnými nahrávkami Michalidesa možno neskromne hovoriť o ochote a odhodlaní stanoviť si svojho ideálneho poslucháča a komponovať s konkrétnym zámerom, bez excesov. Lenže toto EP si svojich poslucháčov ešte stále hľadá. Hádam preto toľká mnohotvárnosť. Dokonca sa dá akceptovať aj to, že Michalidesova prvotina slúži zároveň ako súbeh toho, čo všetko si možno od umelca ďalej sľubovať.
Azda najpresvedčivejšie pôsobí Michalides ako interprét s víziou, schopný nielen emócie tlmočiť, ale vyvolávať ich aj u poslucháčov. A keď to ako spevák robí, frázuje pritom soulovo, oduševnene a uveriteľne pravdivo. Tým sa zároveň o čosi viac objasňuje stratégia, s ktorou sa na tracklist zaradila cover verzia Down Low od producentského zoskupenia Cyber, Green Hypnotic a Kaytranada.
Upraviť napumpovaný R & B track do o polovicu pomalšieho tempa a zachovať pritom lyriku tak, akoby bol pochádzal z exportných, anglických verzií Bez Počasia či Modrého vrchu Deža Ursínyho, je dostatočne presvedčivým počinom na to, aby sa Indie Country postupne dostávalo medzi väčšie domáce, ale aj zahraničné publikum. Predpoklady tu sú. Štruktúra skladieb s chytľavým refrénom a balady striedajúce upbeatové hity takisto. Práve Got Lost, otvárajúci Indie Country, je dostatočne silným na to, aby sa ako singel uchytil nielen v alternatívnych, ale aj mainstreamovejších rádiách.
Striedať polohy je pozoruhodné a na chválu, predsa len od druhej polovice sa práve kvôli tomu začína pôvodný dojem z nahrávky oslabovať. Pritom je treba dodať, že Michalides sa môže snažiť aj menej. Pokojne upustiť od toľkých vrstiev, nechať vyniknúť hlas a byť častejšie pesničkárom.
Tá žánrová vzdialenosť medzi tanečným Got Lost (čo by dali iní umelci za taký hitový potenciál) a britpopovým A Bit Down, ktoré sa umiestnilo na konci, je obrovská. Lenže vydávať sa všetkými cestami s jedným jediným alter egom je náročným predsavzatím, ktoré by sa mohlo časom vypomstiť schizofréniou. Debut s takto veľkým potenciálom však funguje ako skvelé víza na výslnie. Dôležité je tou cestou za žiadnu cenu nestratiť vlastnú víziu.
