Nasir bin Olu Dara Jones, alias NAS, priniesol na svojom pätnástom štúdiovom albume Magic klasický sound východného pobrežia. Mladí poslucháči sa môžu bližšie zoznámiť s deväťdesiatkovým hiphopom a jeho hrdinami, ktorí posúvali žáner dopredu, staršie publikum zase prepadne nostalgii. Podarilo sa však raperovi zachovať kúzlo jeho charakteristického soundu?
Predpokladá sa, že perióda medzi koncom 80. a začiatkom 90. rokov XX. storočia sa stala prevratným míľnikom v histórii takého žánru, akým je rap. Nie nadarmo fanúšikovia hip-hopu nazývajú toto obdobie „zlatou érou”. Bola to epocha experimentov: MC’s stále viedli tajný (a niekedy aj úprimný) boj o titul najlepšieho autora textov, súťažili v tom, kto má jasnejšiu dikciu, nacvičovali rýchlosť rapu a sršali vtipom.
Čo sa týka producentov, mohli sa nekonečne dlho túlať po blších trhoch a garážových výpredajoch, aby si našli vzácne vinylové platne, ktoré by poslúžili ako výborný zdroj samply pre ich nové beaty. Okrem toho, v tej dobe dosiahla svoju kulmináciu vojna pobreží – chillové vibrácie teplých kalifornských pláží konkurovali smutnej atmosfére špinavých newyorských ulíc. Autor tejto recenzie vyrástol v obrovskom priemyselnom meste a preto vždy uprednostňoval druhú možnosť. Hudba Wu-Tang Clan a Gang Starr sa pre neho stala svojráznym soundtrackom k životu medzi nevýraznými panelákmi a spustnutými továrňami.
Najčastejšie v mojich slúchadlách hrala hudba amerického rapera s umeleckým menom Nas a jeho debutová práca Illmatic (1994), ktorú, mimochodom, mnohí považujú za najlepší v dejinách žánru. Keď Nasir – arabské verzia mena umelca Nas – odrazu ohlásil vydanie nového albumu len za pár dní začiatkom roka 2022, zažil som zmiešané pocity: na jednej strane si svedkom dôležitej hudobnej udalosti, ale na druhej riskuješ, že budeš trpko sklamaný.
Prax ukazuje, že OG’s (slangové označenie pre staromilských fanúšikov) zďaleka nie vždy sú schopní porozumieť, akým vlastne spôsobom funguje súčasný hudobný priemysel. Spravidla ich pokusy o vytváranie viac-menej aktuálneho produktu sa končia tým, že v podstate ukazujú paródiu seba samých. Našťastie, Nas sa rozhodol neexperimentovať a urobil to, čo vie a miluje – klasický sound východného pobrežia. V skutočnosti je album návratom k základom nielen z hľadiska zvuku, ale aj grafické riešenie obalu, ktorý odkazuje na staré práce interpreta ako napríklad It Was Written. Album má jednoduchý, ale efektný názov Magic. Pravdupovediac, naozaj je to skutočný zázrak. Rapperovi sa podarilo odvodiť vzorec pre ideálny boom-bapový track: všetko zbytočné bolo odstránené, zostal iba extrakt samplov v štýle soulu, chrumkavých bicích a ostrých rýmov textu.
Čo sa týka jednotlivých skladieb, tak najviac ma prekvapil track názvom Wu For The Children. Nehľadiac na krajne minimalistický beat, v ktorom okrem sotva počuteľného samplu, je prítomný len mäkký bas a pár nejakých perkusií, nedá sa povedať, že je pieseň nudná a monotónna. Naopak, vďaka svojmu vynikajúcemu flow a neobyčajnému poetickému talentu, Nas úspešne udržuje pozornosť poslucháča počas celých takmer štyroch minút.
Medzi príjemné prekvapenia tiež patrí aj kompozícia s názvom Wave Gods, ktorá je nahraná spolu s jedným z najjasnejších predstaviteľov novej školy – A$AP Rocky. Ale to ešte nie je všetko. Na beate sa podieľal DJ Premier, legendárny producent, v mnohom zodpovedný za úspech desiatok old-schoolových artistov, vrátane Nasira. Rozdiel generácií žiadnym spôsobom neovplyvnil finálny výsledok a tvorivý zväzok týchto dvoch interpretov znie viac než harmonicky.
Na záver by som chcel odporučiť daný album každému, bez ohľadu na vek alebo osobné preferencie. Pre mladých poslucháčov je to výborná šanca trochu bližšie sa zoznámiť so žánrom a jeho hrdinami. Pre staršie publikum je to vynikajúca príležitosť ako prepadnúť nostalgii a spomenúť si na tie časy, keď po prvýkrát počuli podobný typ hudby.
autor: Ilja Vaseko
