Le metalcore exclusif – Aby som hneď na úvod vysvetlil titulok – pre tých, ktorým v hudobnej sfére názov Novelists doteraz nič nehovoril – sú to Francúzi. A nie, nevzdávajú sa, práve naopak – 8.9. tohto roku im vyšiel pod Sharptone records ich druhý album.
„Noir“ nie je vôbec taký temný, ako by sa podľa jeho názvu, ktorý vo francúžštine znamená „čierny“, dalo čakať. Tí, ktorí už mali čo dočinenia s ich predošlým a zároveň prvým albumom, nebudú sklamaní. Novelists sú známi charakteristickými sentimentálnymi náladami, ktoré okamžite uvoľnia atmosféru zaťaženú naliehavými vokálmi Matta Gelsomina a vytvárajú tak mimoriadne zaujímavý celkový dojem.
Technickú zdatnosť a nápady gitaristov (Florestan Durand, Charly Kelevra) si všimnete hlavne v detailoch, akými sú komplexné vyhrávky počas tvrdších pasáží. Spolu s novým albumom sa celkovo posunuli najmä schopnosti vokalistu, ale aj bubeníka (Amael Durand), ktorý na Noir hrá oveľa tvorivejšie, čo je hlavne v tomto štýle veľmi žiadané a pre tvorivosť sú tu vytvorené podmienky. Kapelám patriacim do novej vlny metalcoru, ako sú Novelists, ďalej napríklad Northlane, Architects a Polaris, je už dlhší čas jedna žánrová škatuľka malá.
Ich štýl sa totiž vytvára tu a teraz a je veľmi zaujímavé sledovať, akými smermi sa na ďalšom albume vydá tá či oná kapela. Späť k albumu – francúzi sa značne posunuli. Toto je už síce fráza, ale Noir skutočne znie, akoby každá skladba mala svoje miesto, žiadna vata. Pri prvej skladbe som sa zľakol, že Matt prestal screamovať a kapela zmäkla, pravdou však je, že francúzi sa na ďalšom albume obišli bez skladieb, ktoré museli za každú cenu obsahahovať aj screamy. Nájdu sa tu aj čisto cleanovo spievané songy a aby inovácií nebolo málo, v druhej skladbe „Monochrome“ sa dokonca objavuje saxofón. Noir pôsobí dospelým dojmom, ktorý ale neposôbí strnulo. Novelists sršia zmesou pozitivity, sentimentu a brutality, ale tiež jemnosti, ktorú niektoré kapely vo svojej tvrdosti nedosahujú tak ľahko, alebo vierohodne.
Na druhom albume si francúzi dávajú na čas, viacero skladieb zostáva v strednom tempe, gradujú, až vás napokon privedú k sentimentálnej katarzii. Na albume sa nachádzajú aj skladby s hitovým potenciálom ako „Lead the light“, „The light, The Fire“ , alebo „Under Different Welkins“. Pri ostatných skladbách sa stretnete s viac komplexnejšími štruktúrami a to hlavne v „Joie de vivre“, kde vokálmi hosťuje Jesse Cash od príbuzných Erra. Ak ste fanúšikmi tvrdej, ale inteligentnej hudby, moderných postupov a ťažkých riffov, určite sa nechajte presvedčiť, že aj v krajine bagiet a vína rastie potenciál pre moderný metalcore.
Novelists – Lead the light
Na druhom albume si francúzi dávajú na čas, viacero skladieb zostáva v strednom tempe, gradujú, až vás napokon privedú k sentimentálnej katarzii. Na albume sa nachádzajú aj skladby s hitovým potenciálom ako „Lead the light“, „The light, The Fire“ , alebo „Under Different Welkins“. Pri ostatných skladbách sa stretnete s viac komplexnejšími štruktúrami a to hlavne v „Joie de vivre“, kde vokálmi hosťuje Jesse Cash od príbuzných Erra. Ak ste fanúšikmi tvrdej, ale inteligentnej hudby, moderných postupov a ťažkých riffov, určite sa nechajte presvedčiť, že aj v krajine bagiet a vína rastie potenciál pre moderný metalcore.
