Songs for the Drunk and Broken Hearted je trinásty štúdiový album anglického speváka a skladateľa Passenger. Na úvod treba vyzdvihnúť jeho posolstvo. Všetky zisky, ktoré spevák získa budú venované spoločnosti Eden Reforestation Project, neziskovej organizácií, ktorá pracuje v rozvojových krajinách pre obnovu prírodnej krajiny zničenej odlesňovaním. Za každý predaný album v obchodoch, bude zasadený jeden strom.
Songs for the Drunk and Broken Hearted zďaleka nie je albumom veselých skladieb, ponúka skôr dojímavé a melancholické balady. Jeho vydanie bolo plánované na máj 2020, avšak kvôli pandémií sa rozhodol Passenger vydanie odsunúť a pokračoval v písaní ďalších skladieb počas lockdownu. Nikto z nás nedokázal čeliť útrapám, ktoré nás denne stretávali, a práve preto interpret pozýva svojich fanúšikov ponoriť sa do jeho emócií a prežiť toto „divné“ obdobie spolu s ním.
Od začiatku po koniec sa hudba nesie v poeticky-lyrických linkách, s gitarou, a miestami jemným klavírnym podfarbením. Nie je teda prekvapením, že Passenger, civilným menom Michael David Rosenberg, je označovaný za majstra melodických liniek a indie-folkového speváka.
Sword from the Stone je hviezdnou piesňou, hlavným singlom a úvodom tejto nahrávky. Text piesne ,,time files the it´s so slow, I´m up and down“ opisuje pocit sociálnej izolácie, v ktorej sa každý jedinec tejto doby nájde. Spevák sa pýta na rodinu bývalej priateľky a spieva, že nemožno meč vytiahnuť z kameňa. Je to krásne a priame zachytenie pocitu, keď je niekto, kto bol dôležitou súčasťou vášho života od vás doslova odtrhnutý ako článok prstu.
V podobnom intímnom duchu pokračuje The way that I love you, v ktorej si praje, aby niekto miloval seba samého tak, ako ho milujú ostatní. V hudbe sa táto dvojdomosť prekrýva mixovaním bicích a sláčikov v päťminútovej kompozícii Sandstrom, v ktorej sa spevák poeticky vrhá na myšlienku byť piesočnou búrkou, pričom jeho milenkou má byť piesok.
Hľadanie šťastia v tých najobyčajnejších veciach v nostalgickej London in the spring s textom ,,it´s hopeless to be hopeful any more, but I´m not sure I agree, I´m hoping love will find us“ má dávať nádej toho, na čo sa môžeme tešiť potom, keď tieto podivné pandemické časy pominú.
„Passenger odviedol skvelú aranžérsku prácu tým, že texty doplnil jednoduchým, ale efektným hudobným sprievodom. Napriek celkovej pomalšej, pochmúrnej atmosfére s melodickým klavírnym sprievodom a strhujúcou akustickou gitarou, má hudba od skladby k skladbe narastajúcu energiu.“
Držať sa svojho štýlu je pre umelca dôležité, aby zostal verný sám sebe aj poslucháčom, ktorí sú na jeho spôsob vyjadrovania zvyknutí. A práve toto potvrdenie predviedol v ľúbostnej piesni Suzanne. Môže sa zdať, že znie opakujúco sa, a pripomína nám niečo zo starších skladieb, ale práve to je zámerom – spomienkou na pesničkárovu mladosť a zabudnuté lásky. Pri jej počúvaní sa mnohým bude vynárať nielen svojím totožným názvom, starší kúsok od Leonarda Cohena.
Ak je tento album niečím špeciálny, tak je to pripomienka, že niekedy ani umelci nemajú odpoveď na lásku. Že je v poriadku ponoriť sa do melanchólie, a niekedy cítiť zlomené srdce znamená, cítiť sa na žive. Avšak len dovtedy, kým v tom neostaneme zaseknutý, a naučíme sa hľadať lásku znovu aj v tých najmenších veciach.
Passenger odviedol skvelú aranžérsku prácu tým, že texty doplnil jednoduchým, ale efektným hudobným sprievodom. Napriek celkovej pomalšej, pochmúrnej atmosfére s melodickým klavírnym sprievodom a strhujúcou akustickou gitarou, má hudba od skladby k skladbe narastajúcu energiu. Gitarové sóla znejú očarujúco jednoducho a umožňujú poslucháčovi stratiť sa v ich emóciách.
