Frontman skupiny Green Day Billie Joe Armstrong oživil po šestnástich rokoch jeden zo svojich bočných projektov. Pinhead Gunpowder vznikli ešte začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Na svojom konte majú doposiaľ okrem novinky Unt iba jeden štúdiový album Goodbye Ellston Avenue z roku 1997. Sporadicky skupina vsádza skôr na kratšie EP, posledným počinom je tak nahrávka West Side Highway z roku 2008.
Hneď na úvod je potrebné poznamenať, že celá nahrávka nebola nahraná preto aby búrala čísla v rebríčkoch alebo slúžila na podporu svetového štadiónového turné. Skupina sa dala dokopy po dlhšej dobe, počas ktorej si hrali členovia iba pre seba a pre vlastnú radosť. Z týchto sessions sa nakoniec rozhodli vybrať niekoľko skladieb a potešiť tak fanúšikov a aj samých seba novým materiálom po pomerne dlhej dobe.
Štrnásť položková novinka sa nesie na klasickej punk rockovej vlne od začiatku až do konca. Album otvára rovnomenná skladba Unt, ktorá sa stala aj prvou ukážkou nového materiálu na začiatku septembra. Energiou nabitá skladba je výborným úvodom albumu, keďže aj všetky ostatné položky sa nesú v tejto nálade. Hneď druhá skladba Difficult But Not Impossible pokračuje v dobre zabehnutej nálade a zvuku. Dobre fungujú aj nasledujúce Scum of The Earth, Oh My a Nothing Ever Happens.
V polovici albumu ale nastáva pomerne nepríjemné uvedomenie si, že sa začínajú skladby trochu zlievať do jednej. Čím viac skladieb z albumu nasleduje, tým začínajú byť neprehľadnejšie. Z tejto situácie poslucháča ako tak vytiahne jedenásta skladba Green, ktorá je svojim zvukom a náladou o niečo odlišná od ostatných.
Celkom dobre sa podarila aj záverečná skladba Song for Myself. Nie je to tak, že by boli skladby zlé alebo nudné. Každá jedna skladba má svoju určitú náladu, v niektorých môžeme počuť aj dobré gitarové sóla či riffy. Skladbám ale nejakým spôsobom chýba náboj, na ktorý sú poslucháči zvyknutí napríklad z tvorby Green Day.
Pri počúvaní ich albumov je jasné, ktoré skladby sú nahrané ako hity a tiež sú na albumoch dobre zoradené aby udržali pozornosť poslucháča. V prípade albumu Unt ide jedna energická a dobre nahraná skladba za druhou ale chýbajú na ňom dve alebo tri naozaj silné skladby, ktoré by človek po čase spoznal po prvých sekundách.
Album Unt nie je vyslovene zlým albumom. Pre fanúšikov kalifornského punk rocku zo začiatku milénia a hlavne pre skalných fanúšikov Green Day pôjde o vydarený prírastok do diskografie či playlistu. Na strane jednej album neobsahuje dostatočne prepracovaný hit, ktorý by sa dostal do obehu rádia ale na strane druhej to ani nebolo jeho zámerom.
„Bez väčších problémov sa dá album vypočuť na jeden raz a koho zaujme si ho pustí znovu a koho naopak neosloví bude aspoň obohatený o tú menej známu tvorbu Billieho Joe Armstronga.“
Z albumu je cítiť, že vznikal z lásky k hudbe a spoločnému hraniu. A to je často dôležitejšie než to, či sa jeden zo singlov dostane na popredné priečky v rebríčkoch. Aj keď má album až štrnásť skladieb jeho stopáž je 33 minút.
Bez väčších problémov sa dá album vypočuť na jeden raz a koho zaujme si ho pustí znovu a koho naopak neosloví bude aspoň obohatený o tú menej známu tvorbu Billieho Joe Armstronga.