| autor: Yka
A máme tu ďalšiu dravú krv z východu Slovenska. Košice sú známou liahňou talentov, z ktorej vykráčala i štvorica Miroslav Terifaj, Alexander Albert, Michal Šmajda a Vladimír Palai. Skupina Podfuck sa na hudobnej scéne pohybuje už desať rokov. No ich prvé dva albumové pokusy boli iba v podobe EP a tak kompletná zostava prišla až v roku 2012.
Hľadať za tým môžeme tradične aj problémy s hľadaním sponzorov a vydaním hudby, ktorá je u nás stále menšinovou. Chlapci však našli odhodlanie a svoje hardrockové cítenie neopustili ani pri Znamení, ich prvotine, ktorá bola oficiálne uvedená do života v priebehu druhej polovici minulého roka.
Podfuck – Generácia
Prvou pozitívnou správou je, že na desiatich novinkách pracovali výlučne členovia skupiny. Na hudbe to ihneď cítiť a ponúka fanúšikom niečo špeciálne – pohľad mladej generácie a nie životom unudeného muzikanta či textára, ktorý si vzal na vlastné plecia iba ďalšiu fušku. Veľkým plus sú aj texty v slovenskom jazyku. Mnoho našich kapiel a interpretov v snahe preraziť v zahraničí volia radšej formu anglických skladieb, čím sa však často vzďaľujú domácim priaznivcom. Ich tvorba je naliehavá, poukazuje i na aktuálne problémy a je dostatočne chytľavá na to, aby ste si ich slová pohmkávali ešte dlho po vypočutí albumu, pretože sa vám spolu so živou hudbou dostávajú postupne pod kožu.
Znamenie štartuje trošku paradoxne skladbou Posledná. Tá však nehovorí o ukončení nejakej životnej etapy, no práve o poslednej nádeji, ktorá nás posúva ďalej. K tomu si pridajte správne napumpovaný začiatok, ktorý vás od prvej minúty prinúti zbystriť pozornosť a venovať sa niečomu výnimočnému, čo k vám prichádza.
Podfuck – Posledná
Oproti Poslednej je nasledujúca Zem o niečo hravejšia. Osobitý charakter jej pridávajú party vytvorený hrou na harmonike. Jedna z najlepších skladieb albumu.
Podfuck – Zem
Výraznejší hardrockový charakter má už albumová trojka Sen. O slovo sa hlasnejšie hlásia tak bubny, ako i výraznejšie gitarové časti. Zdanlivo pokojnejší vstup má song otvárajúci druhú tretinu albumu. Po pokojnom úvode prichádza opäť príval energie prepojený melodickými predelmi. Jeden z najsilnejších bodov tohto albumu prichádza s piesňou Názor. Extra podmanivý je najmä jej začiatok.
Podfuck – Názor
S nasledujúcou skladbou prichádza mierny útlm, ktorý je však našťastie zažehnaný 1. júlom. Choroba niektorých začínajúcich kapiel, ktoré oslovia pár silnými úvodnými skladbami, po ktorých prichádza len nuda, je našťastie zažehnaný.
Podfuck – 1. Júl
Pre mňa osobne je najlepšou skladbou Otvor konečne oči, pretože zodpovedá aktuálnemu zvuku tohto štýlu. Reprezentuje ho vo viac ako slušnej forme a má potenciál stať sa skvelým koncertným hitom.
Podfuck – Otvor konečne oči
Tá je nasledovaná rovnako potencionálnou Generáciou, ktorá uzatvára albumovú desiatku.
I keď je hudba skupiny Podfuck stvorená skôr pre festivaly a otvorené koncerty, snáď sa im podarí výraznejšie zabodovať i touto náročnejšou cestou a dostať sa do väčšieho povedomia. Chlapci si už v začiatku dokázali vytvoriť charakteristický rozoznateľný zvuk. Ich piesne nie sú len začínajúcimi pokusmi nejako zaujať, ale cielene vhodne vybudovanou chronológiou, ktorá do seba skvele zapadá. Istotne im v tom pomohli i roky, počas ktorých sa mali šancu spolu zohrať a pripraviť tak lepší materiál.
