Recesistické sklony izraelského dua Chomer Epel sú patrné už pri pohľade na názov ich debutovej epečky Dark Matter. Je to totižto len preklad názvu ich formácie. A hoci artwork aj názov nabádajú k úvahám o kraut rockovej nahrávke, tento album by sa dal pokojne nominovať do jednej veľmi špecifickej kategórie: Hipster Garabe.
Keby totižto hocikto, naozaj ktokoľvek, vydal niečo takéto v roku 2009, s veľkou pravdepodobnosťou by si užíval rovnakú pozornosť ako kedysi Kasper Bjorke, Neon Indian, Toro y Moi či Helado Negro. Chomer Epel však prichádzajú v úplne odlišnej vlne, k tomu všetkému s odstupom jedného desaťročia.
Ich zvuk a výzor pripomína mix lo-fi popu MGMT s jemne electroclashovým soundom. Mohlo by sa zdať, že Chomer Epel sú na tejto vlne sami, no ako sa ukazuje, na ich domácej scéne nie sú takéto objavy ani v súčasnosti ojedinelé. Podobne letargicko-psychedelický synthpop ponúkli aj Yogev Glusman, Roei Hermon či Silvi Jan.
Takže…hipsteri ešte existujú?
Dva highlighty tracklistu sa dostali na strategicky dômyselné pozície. Kým úvodný Halal evokuje skutočne space age éru a vedie tému albumu smerom, akým sa vydávali napríklad Midnight Juggernauts s introm Induco na debute The Crystal Axis (2010), pokračovanie epečky vedie synthpopovú líniu odlišným, ani nie tak futuristickým, ako skôr retrospektívnym smerom.
Využitím zvukovej koláže aj rytmikou dokonca Halal vyznieva podobne ako Junk z Age of Consent od Bronski Beat (1984). Mierou recesie sa však táto dvojka podobá ešte radu iných projektov, za všetky by stačilo uviesť napríklad The Presets alebo kanadskú dvojicu Woodhands.
Samostatný singel, ktorý prakticky predáva celý Dark Matter a je v trackliste radený ako druhý, má názov Halom. Už z prvých sekúnd vystupuje ten istý rytmus, akým zahájili MGMT Time to Pretend, či o niečo neskôr argentínski Banda de Turistas track Cada Día, zhodou okolností rovnako zaradený ako druhý na albume Ya (2012). Tie isté techniky, ktorými pred jedenástimi rokmi zabodoval Toro y Moi s Causers of This (2010), zaznievajú z ďalšej stopy Chelkikim.
No a potom sa začínajú diať s epečkou zvláštne veci. Koncept stráca vyhranenie, rozpúšťajúc sa v zmesi rozličných nápadov, čím Dark Matter dostáva až do roviny lepšie prepracovanej demo nahrávky. Hoci je inštrumentálny lounge v druhej polovici príjemnou zmenou, sľubovať si od toho trvalú zmenu, by bolo chybou. Žiaľ, akokoľvek balearicky dojem táto stopa vyvoláva, aj tentokrát sa jedná skôr o hipsterskú recesiu s narážkou na soundtrack k filmu Zmyselná orchidea z roku 1989. Ako inak, presne taký je aj názov skladby – Salep piri.
„Chomer Epel dokážu využiť hojnosť hudobných vplyvov z nedávnej minulosti vo svoj prospech a eventuálne priniesť na izraelskú scénu príjemný, pritom originálny lo-fi sound.“
Žiaľ, toto interlúdium je posledným príjemným osviežením epečky. Diptych záverečných skladieb má totižto totálne rozdielnu povahu a vedie tracklist do stratena. Čo potom nedokážu napraviť ani tropické aranžmány a reverbované marimby. Dark Matter sa tak končí v trpko komickom závere, ktorý pripomína koniec počítačovej hry z úsvitu deväťdesiatych rokov.
Je naozaj veľká škoda, že sa do tracklistu nestihol dostať singel Hakol Šakuf. Ten by totiž logicky previazal interlúdium s ešte kvalitnejším výstupom, než je úvodný Halom. No už z tohto singla sa dá vycítiť, že Chomer Epel dokážu využiť hojnosť hudobných vplyvov z nedávnej minulosti vo svoj prospech a eventuálne priniesť na izraelskú scénu príjemný, pritom originálny lo-fi sound. Zostáva teda veriť, že podobne zmyselné piesne sa ocitnú na ich sofomóre.
