Adolescencia, teda obdobie spravidla umiestňované medzi koncom detstva a začiatkom dospelosti. Obdobie, kedy sa formuje nielen osobnosť, ale aj vkus. Pre tých, ktorí prepadli v tomto čase životnému štýlu a umeniu ťažkého kovu už nie je cesty späť. Je to podobne ako s mafiou, len tak ľahko sa z nej vystúpiť nedá. Načo tento úvod? Už dlhé roky sa nechávam obklopovať čo najpestrejším hudobným univerzom, kde „tradičný“ metal zohráva len istú časť spektra. Návraty k jadru sú krásne, no bez prostoduchosti dospievajúceho často smiešne a otravné.
Slovo dalo slovo, a ocitol sa u mňa stále aktuálny album Blacksun Flowers (2017) od domácich DOGMA INC. Album ma zastihol v období metalového celibátu, a tak trochu som sa ku nemu musel nútiť. Vopred som sa bál (svojich) silených publicistických floskúl na margo kapely, ktorá si to už len pre skoro 20 ročnú históriu a skúsenosti jej členov nezaslúži. A teraz už skutočne k jadru veci smerom od osobných výlevov k hudbe. Odbremeňujúca úľava nastala hneď pri úvodných tónoch, pretože každým riffom, rytmom a veršom bolo jasné, že pôjde o radostné počúvanie bez obávaného premáhania.
Surovosť, agresia, priamočiarosť a dôraz na groove, teda to chytľavé, čo núti k uznanlivému pokyvkávaniu hlavou. Groove je nepopierateľne základnou stavebnou jednotkou DOGMA INC. A azda nemusím pripomínať, že práve juhoamerický gigant, skupina Pantera stála pri zrode subžánru groove metal. Odnoži metalu, o ktorej sa práve v súvislosti s Panterou pochvalne vyjadril aj jeden z architektov metalu, basgitarista Black Sabbath-Gezzer Butler. Spojitosť s Panterou nemožno uprieť ani spevu. Miestami je až k neuvereniu, že za mikrofónom nestojí samotný Phil Anselmo. A tu sa dostávame k dileme – komu je táto podobnosť po chuti a komu hodná zatratenia? Aby som odpoveď neutopil v pluralistickom relativizme, u mňa prevláda radosť zo zvládnutého remesla spolu s príjemným pocitom reminiscencie na hudbu, ktorú bez okolkov najviac vystihuje slovo „metal“. Plus mínus na nás Dogma INC skúša (okrem iného) extrémnejší výraz (Devil Speed), baladický motív (Dead Man Walking), či južanskú melodiku (Skin less Beast), ale všetko v mantineloch prirodzenej variability žánrových idiómov. Ináč povedané: album Blacksun Flowers drží pokope silná, súdržná hudobná a zvuková koncepčná línia. Na okraj spomeniem, že album vychádza u agilného vydavateľa Slovak Metal Army.
Čo pokladám za najväčšiu prednosť materiálu na albume, je koľko detailov a ozdôb šperkuje masívnu, valivú produkciu. Či už sú to prepracované bicie alebo paleta gitarových (pa)zvukov – flažoletov, efektov a pocitovej „špiny“. V metalovom žargóne by sme mohli hovoriť o citeľnej „technickosti“. Nie náhodou, sa na povrch derú asociácie s Lamb of God, či dokonca s Francúzmi Gojira. Avšak celý výraz je uzátvorkovaný v odkaze 90. rokoch. Skromne tipujem, že úlohu má na tom aj vek členov kapely, a teda sa oblúkom vraciam k úvodným slovám textu. Čo dodať? Z albumu Blacksun Flowers cítiť poctivé remeslo, avšak aj so želaným efektom vysoko počúvateľného materiálu. Technická zručnosť je len jedna stránka veci, zúročiť ju vo svoj prospech, už zložitejší rébus. Mám radosť, že na mojej mape pribudla ďalšia domáca kapela, ktorá je určite dostatočným dôvodom na to, ísť si jej kvality overiť do terénu.
Napríklad už:
10. júna ako support americkým Crowbar v Ostravskom klube Barrak.
12. júla ako support Arch Enemy (+ support: Dogma Inc.) v Košickom klube Spoločenský pavilón
