Nenápadný zjav slovenské jazzu, ktorý našiel inšpiráciu v poľskej hudbe. Jana Bezek sa pohybuje v kontextoch stredoeurópskej tvorby. Vytvorila si svoj vlastný zvuk v originálnom tvare modálneho jazzu a inšpiráciu našla aj v slovenskej literatúre.
Mnohí s nemým úžasom sledovali, keď na minuloročných Bratislavských Jazzových Dní vystúpila Jana Bezek so svojím triom. Vyzreté kompozície, vynikajúce inštrumentálne výkony, dokonalé zladenie medzi hudobníkmi a originálne nápady zaujali publikum. Pre Janu Bezek to bolo ďalšie zadosťučinenie v jej stúpajúcej jazzovej kariére. Ešte dôležitejším ocenením jej skladateľských schopností bolo umiestnenie na druhom mieste v Esprit 2016 za nahrávku Jana Bezek Trio: Cracow.
Jana Bezek istý čas pôsobila v poľskom Krakove, kde študovala na tamojšej jazzovej akadémii. Akademické prostredie a kultivovaný jazzový tón môžu byť prekážkou k autenticite. Prílišná uhladenosť vytvára toporné umenie. Tí najlepší jazzmeni predsa školy nepotrebovali, vystačili si so „školou života“. Strata prirodzenosti u Jany Bezek nehrozí. Pri hraní si zachováva autentický štýl, ktorý modifikuje cez skúsenosti s rôznorodými interpretmi. Inšpiráciu naberá z rôznych strán: vážna hudba, tradičný jazz, modálny jazz atď.
Podstatným sa na novom albume ukazuje námet na zhudobnenie. Jana siahla po klasike slovenskej poézie, po inšpiráciách, ktoré v človeku zostanú po celý život. „Modlitbička a Rozprávka – tak sa volali sestry – sudičky môjho detstva“, vraví autorka o tom, ako jej tieto hodnoty spadli do vienka.
Milan Rúfus, rodák zo Závažnej Poruby, patril k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej literárnej moderny. Hľadal pochopenie a nachádzal súcit. V jeho poézii sa nachádza určitá skratkovitosť, ktorú Bezek ako skladateľka zachytila v rozšírenej harmónii, lyrickosť, ktorú premenila na romantické melódie, a bohaté emócie zachytené v pestrofarebnej inštrumentálnej škále.
Album vychádza z koncertného projektu, no od svojho originálu sa líši vynechaním rozprávača a celého textu, ktorý je zhudobnený bez slov. Keďže modlitba je intímny akt, zároveň má znázorňovať komunikáciu medzi našimi pozemskými a „nadpozemskými“ rodičmi, Jana Bezek viedla faktúru skladieb medzi klavírom a detským zborom, konkrétne s Bratislavským detským zborom, s ktorým fundovane naštudoval party dirigent Róbert Tišťan. Harmonizácia jednoliatej melodickej zložky, najčastejšie prirovnávaná k významnému americkému jazzovému pianistovi Bud Powellovi, uprednostňuje spájanie septakordov v pomerne voľnom slede, pričom sa dáva dôraz na improvizáciu.
Jana Bezek / Milan Rúfus – Modlitbičky
Album Modlitbičky zasiahnu spomienky poslucháčov a obnovia im vieru v poctivý svet. Aspoň na chvíľu opäť zazriete svoje „detské ja“, zaspomínate na svojich rodičov a starých rodičov a pripomeniete si prečo sú rodinné chvíle a detstvo také dôležité. Amen.
