Svet pozná mnohé známe ženské interpretky, ktoré v hudbe dosahujú megalomanské úspechy a sú tvorkyne nových kapitol v hudobnej Biblii. Aj na Slovensku máme jednu takú interpretku. Je ňou Katarína Máliková so silným ženským albumom Postalgia.
Sama umelkyňa charakterizuje novovzniknuté slovo Postalgia ako „jemnú, zahmlenú no veľmi silnú spomienku na niečo, čo sa nestalo. Objavuje temné zákutia ženskej duše, efemérnosť romantických vzťahov, minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú.“
Hneď od prvého počutia bude však všetkým jasné, že sa jedná o najlepší album tohto roka. A to bez najmenšieho preháňania. Očakávania boli veľmi veľké a obdobie Pustvopolu zanechalo za sebou obrovskú nezmazateľnú stopu. Porovnávanie v rôznych formách bude určite prítomné, ale vôbec to nie je potrebné a ani nutné. Postalgia je album, ktorý vám zalepí ústa, uši však dostanú poriadnu dávku toho najkvalitnejšieho zvukového vnemu.
O hlavnú produkciu, aranžmány a texty sa postarala hlavne samotná speváčka. Je to neuveriteľné, že sa môže v niekom ukrývať toľko čistého talentu. A vo výsledku je to veľmi cítiť, že sa jedná o veľmi osobitú, odvážnu a kontrastne surovú nahrávku. Už nejde o koncept, ale o subjektívnu realitu života. Skladba Čierna šelma je ironická óda depresie, ktorej posolstvo sa nesie v destigmatizácii tejto intímnej témy. „Kto neužíval Lexaurin, nevie, čo je to láska“ je vtipný a ironický výrok, ktorý Katarína pri tejto skladbe použila pri Postalgia Listening v Kabinete pomalosti v Novej Cvernovke.
Hutné elektronické beaty sa nesú celou nahrávkou. Je to ako fetiš v „elektrohrátkach“ a album ponúka hneď niekoľko takýchto „elektrovrcholov“. Za spomienku stojí song Vodník, ktorý privodí zimomriavky nejednému poslucháčovi. Plebs text a elektronicky tvrdý podmaz vytvárajú euforický až hypnotický stav. Nepochybujeme, že v živých performance sa bude jednať o veľmi silný zážitok.
Je počuť, že speváčka sa nebojí experimentovať so svojím hlasom. Jej vokál je odvážny a výpovedný vo všetkých prítomných emóciách, náladách a názoroch. O čom sa môžeme presvedčiť aj v skladbe Biely deň – postromantickej piesni o nevere. Pričom sa tu interpretka opiera o klavír a sláčikové kvarteto. Striedanie nálad je tu úplne prirodzené a tak sa poslucháč v jednu chvíľu vyžíva v temných dronových zvukoch syntetizátorov (Čierna šelma, Vodník, V dome, Rozhodnutie), až prejde do intímne krehkých klavírnych aranžmánov (De profundis, Biely deň, Neštastná nedeľa).
Sme radi, že Postalgia nie je spomienka na niečo, čo sa nestalo. Ale, stala sa brilantnou kompozičnou nahrávkou s novými hudobnými možnosťami. Katarína Máliková sa naučila dýchať pod vodou a na hudobný breh sa vyplavila na konci roka 2019 s albumom roka.
Katarína Máliková predstaví naživo album Postalgia aj na festivale EX:CLASS 2019, ktorý sa uskutoční 30. novembra v trnavskom Malom Berlíne. Vstupenky nájdete v Predpredaji alebo cez Tootoot.
Hudobná séria EX: CLASS premosťuje novú a inšpiratívnu hudbu z oblastí alternatíva, experimentálna a klasická hudba. Tri hudobné projekty – tri rôzne štýly – tri prepojenia. Slovenská koncertná premiéra britského skladateľa a klaviristu Jamesa Heathera, uvedenie nového albumu Postalgia od komponistky a klaviristky Katky Málikovej a objav roka Alapastel – elektronika so slovenskými nápevmi. EX:CLASS, 30. novembra v trnavskom Malom Berlíne.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, SOZA, Hudobný Fond a Mesto Trnava.
