Práve v momente, kedy sa už všetci poslepiačky orientujeme po jabloňovom kraji, prechádzame na modrú planétu a znova máme, čo robiť najbližšie roky. Samozrejme, iba pokým sa aj tento nepreskúmaný kus vesmíru nestane domácim prostredím a neobjaví sa ďalší.
Po dvoch rokoch prichádza známa dvojica s novým počinom. Na modrej planéte si počas takmer päťdesiatich minút máme možnosť pozrieť všetky jej nástrahy, ale i krásy. Prechádzka po takejto planéte je jednoznačne jednou z tých príjemnejších alternatív nedeľňajšej chvíľky poézie. Okrem Martina Geišberga a Daniela Špinera poslucháča planétou sprevádzajú aj Michal Šelep, Lucia Korená a o svojskom kuse sveta v porozpráva sprievodcovský ansámbel v zložení Marek Pastirík, Andrej Rázga, Martin Noga, Juraj Hodas a Peter Hrubý. No tí sú radšej menovaní jednoslovne ako Balkansambel.
Medzi turistickými atrakciami, akými sú napríklad štyri štrikujúce kone, Afrika, či miestny námorník Nany nájdeme aj unikát v podobe viac ako pätnásťročnej Vody, o ktorej Balkansambel porozprával sebe znamenitým spôsobom, vďaka čomu je zreteľné, prečo práve táto voda je voda s veľkým V.
Ďalšou zastávkou na planéte je Grétka. Výskyt tohto druhu je obmedzený len na sever planéty, avšak jej posolstvo má celosvetový vplyv. Táto konkrétna vznikla ako pocta jednej, tej najvýraznejšej Grétke všetkých Grétiek.
Na doske nájdeme len dve skladby, ktorým text nenapísal Martin Geišberg – Kto neokúsil a Ronja. K druhej menovanej piesni text napísal Peter Palik, divadelný režisér, ktorému je Martin G. akýsi dvorný scénický hudobník. Spolu dokonca aj inscenovali známy príbeh o dcére lúpežnika v Štátnom divadle Košice.
Trojica Palik, Geišberg a Špiner sa spolu podieľali na viacerých divadelných projektoch (Balada pre banditu, Mandragora – DJGT Zvolen, Modrý vták, Neprebudený – DJP Trnava) ako aj na veľmi kvalitne spracovaných audiorozprávkach pre obchodný reťazec. Z divadelného prostredia sa na albume objavila aj Lucia Korená, herečka Nového divadla v Nitre, ktorá sa postarala o vokály na šiestich piesňach.
Posledné tri piesne na albume na prvý pohľad znejú ako tie najviac blízke predošlej tvorbe Sandonoriko. Sú totiž najlyrickejšie. Avšak po opätovnom vypočutí zistíte, že tomu tak vôbec nie je. To, čo mätie, sú aranžmány.
Spolupráca s Balkansambel, ktorú osobne považujem za veľmi pozitívny krok, môže za to, že aj tie poetické piesne vás nútia mykať plieckom do rytmov s balkánskym nádychom. Na modrej planéte je ozaj sveta žiť a kombinácia „sprievodcov”, ktorí sa na nej zišli, vás prinúti podniknúť expedíciu znova a znova.
