Psychedélia s grungeom sa opäť dostávajú do zvuku gitarových kapiel. Ich vplyv vlastne nikdy úplne nezmizol. Neopsychedélia sa presadila s kapelami ako Warpaint, Tame Impala, nový grungeový spirit zase zavanul od skupín typu Teenage Wrist. Sóma čerpá z oboch týchto reminiscencií na minulosť a dotvára ich súčasným moderným prejavom.
Kapela Sóma pochádza z Valašského Meziříčí, známeho aj ako Valmez, ktorý sa preslávil kapelami ako Mňága a Žďorp, či žánrovo tvrdší Elektrïck Mann. Kým prvá spomínaná sa sformovala už v osemdesiatkach a ovplyvnila pesničkársku scénu, tá druhá prenikla z deväťdesiatok až k mileniánom.
A práve k nim mieri aj Sóma, ktorá môže osloviť ešte mladšiu generáciu, pre ktorú je angličtina už prirodzenou súčasťou ich identity. Tento jazyk je ich hlavným prostriedkom vyjadrenia v hudbe, čo sa odráža aj v ich frázovaní a v jasnom koncepte nových skladieb.
Sóma sa čoraz viac presadzuje na českej hudobnej scéne a ich ambície smerujú k niečomu väčšiemu a stabilnejšiemu. Kapela posunula svoj zvuk (ten je profesionálnejší) aj prejav (ten je ucelenejší a kompaktnejší) v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou. Výsledkom je album Golden Creatures, ktorý uzatvára desaťročnú kapitolu.
Z tohto hľadiska o tom pojednáva aj titulný singel Howl, ku ktorému vznikol videoklip nakrútený v atómovom kryte. Kapela sa v ňom vyrovnáva so zacyklenosťou, s ktorou bojuje čoraz viac nielen mladých ľudí, ktorí sa chcú posunúť vpred, no často im v tom bráni práve ich vlastné nastavenie. Namiesto progresu prichádza len sťažovanie – čo je niečo, čo poznáme aj zo svojich vlastných životov.
Tento výkrik personizovaný v ich osobných nezhodách vyústil do personálnych zmien a naštartovania novej éry. To, že je kapela organický, živý celok, ktorý musí fungovať, znázornili aj obalom, kde ich zachytáva v priestore stiesnenej izby. Každý by si v nej mal nájsť svoje miesto a dotvoriť celok. A to sa im podarilo nielen v jednotlivých skladbách, ale aj v celkovom vyznení albumu.
Sóma vie napísať silnú melódiu, ktorú hudobníci rozvíjajú na minimalistickej ploche. Dalo by sa povedať, že viac ako s formou pracujú s výsledným zvukom. Napríklad v skladbe Neurotic sa objavujú opakujúce sa tóny zvýraznené vo vokáloch, ktoré ozvláštňuje jemné chvenie a skvelá práca s dynamikou.
Malou invazívnou českou lastovičkou je len pozdrav „Ahoj“ v skladbe Weirdo, kde skreslený zvuk podladených gitár smeruje až k atmosfére, ktorú nájdeme u Sqürl Jima Jarmuscha. Práve zvuková stopa je to, čo ich odlišuje od ostatných mladých rockových kapiel. Pre nich je zvuk nie doplnkom, ale kľúčovou esenciou, na ktorú sa najviac sústredia.
Snažili sa vytvoriť tú valiacu sa stenu, v ktorej jednotlivé tehličky k sebe pasujú a vytvárajú masívny, no stále dobre rozpoznateľný zvuk. Ten vychádza z rôznych inšpiračných zdrojov (Pink Floyd, Tool, System of a Down), no na konci sú to stále oni. A nedá sa hovoriť o tom, že by niekoho kopírovali. To je to najcennejšie, čo kapela môže mať.
Zároveň treba veľmi pochváliť, že nevydali do sveta rýchlo zmastrovanú nahrávku, ale investovali do kvalitnej vinylovej produkcie. Okrem audiofilov tak potešia aj milovníkov výtvarného umenia, keďže samotný booklet je malým umeleckým dielom a jeho vnútrajšok obsahuje znázornenie každej skladby jedným grafickým piktogramom.
Nielen podľa ich ambícií, ale najmä podľa tohto albumu treba so skupinou Sóma jednoznačne počítať aj v nasledujúcich rokoch. Uvidíme, kam sa posunú s ďalším dielom.
