Na konci januára dostali emo nadšenci neskorý vianočný darček. Pochádza totiž až z ďalekej Minnesoty a ide o nový album trojice tvorenej dvomi bratmi a brantrancom. Pre tých, ktorí sa v žánri až tak nepohybujú – nie, nejde o ten typ ema reprezentovaného tínedžermi v čiernom a s jazvami na predlaktí, plačúcich kvôli problémom prvého sveta.
Na konci osemdesiatych rokov sa z tradičného punku začal odvíjať hardcore punk – z neho sa postupne vyčlenili kapely hrajúce emotívnu a často navonok dosť chaotickú zmes punku, hardcoru a screama. Tieto elementy sa rokmi upokojovali a v druhej polovici deväťdesiatych rokov už dostali charakteristickú podobu a zvuk tvorený clean gitarami, chaotickým vokálom a math rockovými postupmi. Z týchto charakteristík vyšli aj Tiny Moving Parts, od roku 2008 formujúci výzor „midwest ema“ – štýlu charakteristického pre chladný stredozápad USA. „Swell“ je v poradí už ich šiesty album, čo je za osem rokov ich činnosti celkom obdivuhodné číslo.
Od ich posledného počinu „Celebrate“ ubehol len rok a pol a rodina z Bensonu nám pod labelom Triple crown records priniesla nové skladby. Zvuk albumu je ešte optimistickejší ako pri Celebrate, čo je pri skladbách so sentimentálnym nádychom a smutnými textami dosť zaujímavé. Tiny Moving Parts sú ale exemplárom kapely, ktorá popri relatívne veselej a akčnej hudbe má texty hovoriace o nie až tak veľmi príjemných témach – rozchod, frustrácia, depresia. Kapela si vo vo svojej diskografii vylieva srdce a pre bežného smrteľníka nepochopiteľnými gitarovými vyhrávkami nás presviedča o autentickosti svojich doznaní. Minnesotská trojica vydala ďalší seriózny album, ktorý ich fanúšikov určite poteší, ale neprekvapí. Posledným albumom, v ktorom kapela experimentovala so songwritingom bol Pleasant Living, ktorý je ich tretím posledným albumom.
Tiny Moving Parts – Feel Alive
Po ňom prišiel Celebrate, s ktorým sa kapela dostala k širšiemu publiku. Odbočenie od ich charakteristického math-rockového zvuku a vokálov striedajúcich screamo a čistý spev prinieslo aj klasickejšie formy skladieb. Celebrate a Swell majú spoločné dve veci – nedostatok uší píliacich screamov a invencie. Aj keď sú skladby na Swell príjemne počúvateľné, väčšina z nich pôsobí podobným, aj keď príjemným dojmom. Pre zástancov postupov týchto troch američanov to ale určite nebude koniec sveta. Mňa ale na Tiny Moving Parts bavila ich živelnosť a schopnosť prekvapiť a chytiť za srdce v tom istom momente. Tiny Moving Parts pôsobia sebaisto a vedia, čo robia. Po rokoch búrlivých albumov sa zdá, že sa začali usádzať, čo má za následok mierne upokojenie ich tvorby. Vo Swell stále nájdeme množstvo gitarových kúziel, ktoré vokalista Dylan Mattheisen obratne vytvára aj popri spievaní.
Tiny Moving Parts – Smooth It Out
Vidieť ich naživo a sledovať ako Dylan zanietene kričí do mikrofónu popritom ako tapuje a používa svoje vlastné tóny je pre nejedného gitaristu nepochopiteľný pohľad. Swell je sebaistým albumom, ktorému nechýba nápad, iskra, dobrosrdečnosť ani sentiment – elementy – ktoré sú pre kapelu esenciami ich zvuku.
Stále mi to ale príde trochu málo pri spätnom posluchu Pleasant Living, ktorý ma doteraz stále vie niečím prekvapiť. Snáď budete mať ale iný názor a nový počin minnesotskej trojice naplní vaše vysoké očakávania.
