S bilancovaním uplynulého hudobného roka sa ukazuje, že tu po ňom zvýšilo aj mnoho restov. Sú medzi nimi albumy, ktoré ostali kdesi v úzadí, alebo sa im skrátka nevenovala prílišná pozornosť. Rád by som v skratke upriamil pozornosť aspoň na jeden z nich.
Jazz je v našom prípade skratkou, zjednodušením, určite však ničím hanlivým. Valér Miko a jeho album In the Nature je tradičným rovnako sviežo znejúcim pojatím komplexu „jazzovej“ hudby, ktorá do seba vie nasať mnoho vplyvov. Romantizujúce, ambientné, „groovy“ (Inside The Woods), popovo vzletné (By the Sea), ale aj synteticky prísne, ako je tomu v skladbe On The Way Here a jej kontrastnom motíve. Čo je však dôležité, je ľahkosť a plynulosť s akou so sebou kompozície komunikujú. Každá z ôsmich od spevu oslobodených skladieb si vytvára vlastnú identitu a jedinečnosť.
Pozvaní hostia (Ján Kružliak ml.– husle, Matej Korbelič – trúbka , Sisa Michalidesová- flauta, Roman Harvan – violončelo) prinášajú do kapely (Michal Šelep – basgitara, Pavol Bereza – el. gitara, Michal Fedor – bicie) sviežu farebnosť. Album In the Nature umne osciluje medzi poslucháčsky náročnejšími plochami a hravou „páčivosťou.“ Príkladom na tú druhú hravú, vzletnú a vôbec nie „odvrátenú“ stranu hudby Valéra Mika je kompozícia Sometimes It Appers In The Sky.
Valér Miko – Sometimes It Appers In The Sky
Exemplárny príklad a odpoveď pre všetkých fanúšikov fenoménu Mareka Brezovského. Presne ten typ hudby, ktorý vie ako komplex zaplniť mnohoraké chúťky diverzifikovaného publika bez podlizovania a vypočítavosti. Dovolím si aj malý „technický“ dodatok. Spomenutý stupeň náročnosti ponechávam na každého poslucháča.
Záverom: opäť ďalší výrazný a predsa nie moc exponovaný počin roku 2017, ktorý by nemal ostať len v rukách nadšencov. Odporúčam, teším sa a opätovne počúvam.
