Žijú v odlišných svetoch a to doslova. Kým Richard Spaven pôsobí v Londýne ako bubeník a perkusionista, Sanaya Andershir je producentkou z Mumbaja. Stretli sa, zaimprovizovali a rozhodli sa, že to skúsia ešte raz a na väčšej ploche. Výsledok ich jam session je ukážkovým príkladom toho, ako funguje hudobnícka synergia.
Vydaniu EP s rovnomenným názvom projektu Richard Spaven x Sandunes predchádzalo vlaňajšie februárové stretnutie na elektronickom hudobnom festivale 5am Soundcheck v indickom Pune. Richard Spaven sa počas turné zoznámil so Sanayou Andershir, ktorá práve predstavovala set z jej prvého albumu, nazvaného Downstream. Spaven aj Andershir (pod pseudonymom Sandunes), sa zhodli na tom, že ich tvorivá spolupráca by mohla viesť k niečomu, čo by sa znieslo s výsledkami ich vlastných produkcií.
Kým Andershir dovtedy spolupracovala na tvorbe abstraktne/dubstepovéo Downstreamu, Spaven mal za sebou vydanie úspešného neo soulového albumu Real Time, na ktorom spolupracoval so spevákom Jordanom Rakeiom. Na zhodnom sonickom a mentálnom backgrounde sa tak začala realizovať nová kolaborácia.
Ako skrotiť priveľa ambícií
Pochopiteľne, objavujú sa tu početné tendencie vychádzajúce zo samostatných produkčných liniek; tie sa však dokonalo prelínajú. Je to prirodzený výsledok toho, že množstvo materiálu urodeného v období medzi vydaním Spavenovho Real Time a Andershirovou prvotinou Downstream, zostalo nevyužité. A možnože tak trochu aj zrecyklované.
Kolaborácia mala význam aj z toho dôvodu, že poskytla obidvom umelcom priestor na získanie odstupu od vlastných projektov. V tomto ohľade dávam vkladu Sandunes viac zásluh. Porovnajúc si totiž zvuk Downstreamu a rovnomenného kolaboratívneho počinu, každá zo skladieb sa poctivo drží jednotnej žánrovej linky. Sandunes sa zaobišla bez 8-bitových samplov, ktoré sú popravde tým, čo Downstream umelecky limituje a odoberá mu z namáhavo vymodelovaného field recordingového soundu značný potenciál.
V trackoch ako Evelyn či Tree of Life, patriacich mimochodom medzi jedny z prvých, ktoré vzišli zo spolupráce, je prítomný zápal pre hľadanie priestoru vo zvukových štruktúrach. Panuje v nich rešpekt voči územiu, ktoré má každý z umelcov a dotváranie spoločného soundscapu je tu skôr vecou vzájomného prispôsobovania sa. Ohľaduplného, nenápadného a pritom dostatočne prirodzeného na to, aby vyvolávalo dojem, že skladba je dielom zohratej formácie.
Avšak aj napriek neustálej snahe o kompromis sa tracklist postupne začína variovať a meniť spočiatku ustálené vyznenie. Od druhej polovice majú skladby klasickejší sound, oscilujú medzi free jazzom a jazzom, elektronika sa kondenzuje do slabších melodických liniek, pripomínajúcich skoršie nahrávky Jaga Jazzist, pričom čoraz viac sa vyhraňuje pozícia Spavena a Andershir.
Je to stále veľmi vyvážený vzťah, avšak tých variácií zrazu začína byť akosi priveľa a pričasto. Druhá polovica albumu akoby rozprávala príbeh autorskej emancipácie a plán sa viac rozpúšťal, pripomínal o čosi organickejší výsledok jam session, odpútaval sa od kontextu.
Andershir, respektíve Sandunes tu budete počuť tak, ako nikde. Sú tu minúty a minúty, v ktorých sa skutočne prejaví jej cit pre výber motívov, jedinečnosť zvukovej manipulácie a rovnako statočne tu vyniká kinematografický soundscaping, ktorý by našiel miesto v nejednom chilloutovom sete už pred desiatkami rokov. Richard Spaven tu zas potvrdil kvality špičkového bubeníka a s precíznosťou mäsiara udiera v pravidelných intervaloch bez jediného pomýlenia. A to je ostatne v poriadku. Andershirina elektronika si živé bubny zaslúži.
Jedinou slabosťou albumu je jeho krátkosť. Odvážne pestrá nahrávka sa nestíha vysporiadať so všetkými nápadmi a námetmi do takej miery, aby poskytla ucelený dojem z celého tracklistu, ukončeného outrom s najrýchlejším tempom zo všetkých. Čo u poslucháča len umocňuje potrebu počuť niečo ďalšie. Riešením je počúvanie on repeat. Množstvo zhodných efektov medzi In Readiness a Outrom len upevňuje presvedčenie, že tracklist je naozaj zostavený tak, aby znel lepšie v cyklickom móde.
