Tri radové albumy, ktoré od roku 2004 Skalpel vydali, charakterizovali výrazné perkusie a veľkolepá hudobná akrobácia. S novinkou Highlight však prichádzajú po šiestich rokoch a vyzerá to tak, že ním chcú otvoriť ďalší hudobný cyklus. Zrelší, úhľadnejší a…sterilnejší.
Zmenil sa label, zmenil sa zvuk. Skalpel sa k Future Jazzu priblížili viac, než kedykoľvek. So svojou niekdajšou identitou sa rozlúčil aj na tejto novinke. Bez pompéznosti, skrátka len pridali k úvodnému tracku Blow mikroskopické intro, nápadne sa ponášajúce na to, čo zaznievalo z predchádzajúcej radovky Transit (2014). Ďalej sa už Skalpel vydávajú na neprebádané územie, ktoré tentoraz zdieľajú s umelcami ako Bonobo, Jaga Jazzist, Fink či Portico. Tam si odteraz budú vyhraňovať ich vlastné teritórium.
Rozlúčka so starou identitou
Cítiť, že Skalpel zostali po produkčnej stránke vo veľmi vysokej lige. Potrvá však, kým sa s tým stotožní aj poslucháčska základňa. Až príliš často sa tu nápady opakujú a ak by existoval stredný downtempový prúd, tento počin by v ňom definitívne nechýbal. Bez akýchkoľvek ťažkostí sa dá totiž mixovať s radom ďalších umelcov, ktorí figurujú v portfóliu labelu No Paper Records. Mixovať tak, že ten rozdiel bude prakticky nepostrehnuteľný.
Highlightu paradoxne chýba highlight. Živosť, ktorá bola pre Skalpel typická na predošlej trilógii Skalpel (2004), Konfusion (2005) a Transit (2014), je už tatam. Stratila sa aj hra so samplami, kompozičné zvraty, výraznejšia, osobitá, umelecká výpoveď. Akoby na to nebol čas, nevyhovovalo to aktuálnym potrebám, možno marketingovým cieľom.
Tracklist je v konečnom dôsledku bolestivo jednotvárny, pripomína skôr koncept. Členenie absentuje. Jedna priamka. Ambície vytvoriť niečo univerzálne a súčasnícke, spôsobili, že sa tu objavuje veľmi málo momentov, ktoré by dostávali Highlight za spektrum toho, čo sa počas posledných dvadsiatich rokov dalo počuť. Snáď progresívnejší Cold Air, zaradený ako druhá stopa, má potenciál zaujať viac, než samostatné single Quicksilver a Arrival.
Ba čo viac, zvukovo sa album odvoláva na hlboké deväťdesiate roky a korčuľuje kdesi medzi produkciou skoršieho Faithless a prvých albumov Hooverphonic. Akokoľvek, Highlight sa dá vnímať ako prvý jasný signál toho, že Skalpel chce ešte prekonávať svoj vlastný status, má energiu riskovať a týmto krokom kvalitatívne rozhodne nepoklesol.
Lenže ani zopár vokálnych pasáží nestačilo tentoraz na to, aby došlo k prevratu. Ako vkusný easy listening na decembrový podvečer sa Highlight stopercentne ujme.
