| Autor: Yka
Šestica kalifornských chalanov sa dávala postupne dokopy počas niekoľkých mesiacov. Finálnu podobu skupiny mohli fanúškovia vidieť a počuť v roku 2011, keď sa hneď pustili do nahrávania prvého albumu.
Po zložení zopár singlov vstúpili do štúdia, z ktorého tento rok vyliezla novinka a zároveň ich prvotina Statues. Sami seba charakterizujú ako post-hardcore metalovú kapelu. Nemusíte sa obávať, v tomto prípade nezostáva iba pri planých sľuboch a po pustení albumu Statues sa môžete tešiť na poriadnu smršť tvrdej muzičky. I v tomto kontexte však prichádza ako prvá na scénu žiaľ ich slabšia stránka v podobe otváracieho songu „Sound The Alarm“.
Krátke, takmer minútu a pol dlhé intro, znie ako zablúdené z nejakého iného albumu. Má v sebe viac prvkov elektronickej hudby ako partov odkazujúcich na dobrú kapelku. Človek už po pár sekundách odratúva, kedy bude koniec a príde na rad niečo kvalitnejšie. Zrejme snaha zaujať im nevyšla na sto percent. Našťastie hneď nasleduje prvá normálna skladba v podobe „Prepare For The Worst“.
Silnou stránkou Swimming With Tsunamis je lákavé striedanie vokálov, keď drsnejšia časť skladby prejde do spevavých popevkov a v tom správnom smere ju odľahčí. Jednotlivé piesne sú silné, dokážete pri nich úplne vypnúť, na nič nemyslieť a len sa necháte unášať energiou, ktorá sa na vás valí z prehrávača. Malým deficitom je fakt, že album sa vám po chvíľke začne zlievať dokopy a prestanete vnímať rozdiely medzi jednotlivými kúskami.
Tento problém sa však vyskytuje u viacerých začínajúcich kapiel, takže časom sa istotne môžeme tešiť aj na väčšiu rozmanitosť. I vďaka tomu potom spomedzi všetkých desiatich skladieb vyniká práve uzatvárajúca „Shortcuts Through Oceans“, na ktorej s nimi spolupracovala aj speváčka Bella Maria.
Prekvapivo jemné ukončenie je vhodnou bodkou na záver, ktorá vykompenzuje uragán, ktorý ste mali k dispozícii doteraz a poskytne vám pokojnú oázu, ktorá vás pomaly vracia do reality. Najsilnejším songom sa javí albumová štvorka „Zombies!“. Podmaní si vás najmä vďaka pomaly stupňujúcemu sa intru, ktoré prechádza vo výraznú časť v réžii bubeníka Justina Aguirrea.
I keď je ešte dostatok priestoru na zlepšovanie, páni zo slnečného štátu majú istotne šancu na úspech. Práve tá rezerva, ktorú si ešte nechali, môže prilákať stále nových fanúšikov zvedavých na ich ďalší vývoj. Veríme, že nám majú ešte čo ponúknuť a nezapadnú skoro do hudobného zabudnutia.
