The Cathode Ray – The Cathode Ray

7. januára 2013

| autor: Radoslav Matúška

Ako prvé som chcel napísať, čo sa mi vybaví keď sa povie meno tejto skupiny…ale popravde, mne sa nevybaví nič.

Možno ešte tak pesnička Rontgen od skupiny YPS, ale to je o inom. Aj keď nejde o hudobných nováčikov a neo(b)strieľaných holubov, mnoho ľudí o nich ( a konkrétne o tomto projekte) veľa asi nepočulo. Keďže však ide o prvý album tejto zostavy (ktorá sa stihla od sformovania a vydania singlov aj zmeniť) potešil som sa, že objavím niečo nové na starších a z časti vyhratých základoch.

Aby som podal prvý neurčitý dojem, zo začiatku to bolo síce nevýrazné, ale rozhodne nie urážajúce, niečo nedefinovateľne popové s britským šmrncom. Nič špeciálne, nič hrozné, príjemné. A aj keď sa škatuľkám snažím vyhýbať, lebo pri ich množstve a názvoch sú už takmer zbytočné, mätúce a často zavádzajúce, asi sa hodí nazvať to britpopom (alebo aj nehodí). Kapela sa síce odkazuje na legendy ako Velvet Underground, ale ja tak ďaleko nerád zachádzam, veď momentálne už takmer hocičo môže čerpať od čohokoľvek iného a zároveň si svoje odtienky zdôvodňovať niečím úplne iným.

Ako album plynul v mojich ušiach, zvuk mi občas pripomínal takú britsko americkú miešaninu, čosi ako The Strokes s Alexom Turnerom, inokedy jednoduchú, nevyhratú entuziastickú slovenskú indie kapelu z nejakej garáže, či americké indie pop/rock kapely ako Paper Tongues. Určite by sme našli naozaj rôzne odkazy pri neustálom počúvaní, ja však radšej ostanem pri subjektívnych dojmoch. Niektoré skladby sú živé, chytľavé, aj keď jednoduché.

Iné popovejšie, pomalšie, či alternatívne rockovo gitarovejšie. Album je pomerne rôznorodý a našiel som si v ňom čosi pre seba aj ja. No napriek tomu mám z neho zmätené dojmy a pocity. Niektoré pesničky sa mi pri viacnásobnom počúvaní stihli zapáčiť aj znepáčiť, celý album na mňa pôsobí rozhádzane, ale nie negatívne. Rozhodne si viem dve-tri pesničky predstaviť vo svojom playliste v prehrávači a ďalšie dve-tri by som v rádiu nemal nutkanie prepnúť.

Mám však obavy, že druhú polovicu albumu, by som ani nepostrehol a môj neurčitý dojem sa každým počúvaním zároveň mení, aj zostáva, čiže je vlastne úplne homogénny s albumom. Z môjho pohľadu ide o lepší–horší priemer (cítite sa zmätený? Áno, aj ja.) V dobrej nálade tomu dajmä 3 hviezdičky. A z koľko? To je na Vás.

Hodnotenie: 3/5