Návrat zoskupenia z El Pasa v Texase priniesol album s výstižným titulom – The Mars Volta. Názov albumu má značiť čistý štít, s ktorým sa kapela vracia na scénu. Celkovo deviata štúdiovka a prvá po desiatich rokoch obohatila hudobný svet o štrnásť piesní. Ako vyzerá návrat pod taktovkou Omara Rodrígueza-Lópeza?
Zatiaľ čo do albumu nás uvádza pieseň Blacklight Shine v zaujímavom rytme s nádychom Grateful Dead a 60. rokov a poslucháč sa pri nej vcíti aj do vibrácií Karibiku, album následne pozvoľna klesá. Diverzitu niektorým piesňam dodáva mix angličtiny a španielčiny, čo ich exoticky obohacuje.
Vytknúť nemožno ani skvelé texty, ktoré mal na starosti Cedric Bixler-Zavala. Tie sú plné sentimentality, poetiky a miestami psychedeliky, ako tomu bolo u The Mars Volta zvykom aj v minulosti.
Počas celého trvania albumu je najvýraznejším aspektom basová línia Evy Gardner. Vyzdvihnúť treba aj mladšieho z bratov Rodríguez-López, Marcela, ktorý odviedol vynikajúcu prácu na syntetizátore, napríklad v piesni Tourmaline im dodáva jemný mystický nádych.
Disk je po niekoľkých vypočutiach ťažko zhodnotiť. Mnohé piesne sú nezáživné a slúžia skôr na vyplnenie ticha než na hlboký hudobný zážitok. Avšak kúsky ako Blacklight Shine, No Case Gain alebo Qué Dios Te Maldiga Mí Corazón – ktorý je azda vrcholom celého projektu, znejú výborne po inštrumentálnej aj vokálnej stránke.
Porovnávať album The Mars Volta s jeho predchodcami nie je úplne na mieste. Kapela sa vrátila na scénu s tým, že chcela vyskúšať niečo nové a zaexperimentovať. Sami predsa uviedli, že ich cieľom bolo tentokrát vytvoriť pop album. V niektorých trackoch im to vyšlo, iné bohužiaľ nezaujali.
Najmä v posledných piesňach Equus 3, Collapsible Shoulders a The Requisition cítiť vplyv popu a je ťažké ubrániť sa pocitu, že pre The Mars Volta tento štýl nie je to pravé orechové. Hoci sa v poslednej menovanej vyskytne rýchlejšia pasáž spolu s rockovejším gitarovým riffom, záverečný dojem z piesne zostáva priemerný.
Pre lepší dojem z albumu, oplatí sa ho vypočuť na kvalitných slúchadlách. Piesne sú výraznejšie, vyniknú bicie a hra aranžmánu zvuku. Miestami sa zdá, akoby pod iným svetlom šlo o úplne iný album. Naopak, na reproduktoroch môžu piesne na prvé počutie pôsobiť unavene, repetitívne a nevýrazne.
„oproti pôvodným diskom The Mars Volta ide o výraznú zmenu a nie každý jej príde na chuť. Otázne je, či sú fanúšikovia naozaj nadšení z albumu ako takého, alebo iba oslavujú návrat milovanej kapely.“
Ako sa bežne stáva pri odklonení sa od typického zvuku kapely, časť fanúšikov si nájde cestu a porozumenie k zmene, iní zasa nie. Rovnako je tomu aj pri albume The Mars Volta, ktorý zožal rozporuplné reakcie. Áno, zvuk je stále kvalitný a vokály Bixlera-Zavalu sa počúvajú nádherne.
Ak si predsa len dovolíme krátke porovnanie, oproti pôvodným diskom The Mars Volta ide o výraznú zmenu a nie každý jej príde na chuť. Otázne je, či sú fanúšikovia naozaj nadšení z albumu ako takého, alebo iba oslavujú návrat milovanej kapely.
