The Weeknd-ov piaty štúdiový album popisuje jeho osobnú cestu do očistca. Pozýva nás, aby sme mu na nej robili spoločnosť, zatiaľ čo duše všetkých zúčastnených sa budú očisťovať.
Medzi jednotlivými skladbami môžeme započuť hlas Jima Carreyho, ktorý nás na tejto ceste sprevádza ako nezainteresovaný moderátor, poskytujúci nádej skrz stimulujúce pasáže hovoreného slova. Pri počúvaní albumu môžeme započuť hlasy takých umelcov akými sú Tyler, the Creator, Lil Wayne, Oneohtrix Point Never alebo Quincy Jones. Calvin Harris, Swedish House Mafia alebo Oscar Holter sa podieľali na produkcii ako svetové špičky, pričom Oscar Holter prispel aj do tvorby hitu Blinding Lights.
Dawn FM môžeme vnímať ako konceptuálny album s istým smerovaním. Od prvej až po poslednú skladbu môže aj laické ucho rozoznať istú štruktúrovanosť, postupnosť dávkovania emócie a vývinu hlavnej myšlienky. Spôsob, akým sú kompozície prepojené, dokazuje nielen mieru The Weekndovej duchovnej evolúcie, ale aj majstrovstvo jeho umeleckého prejavu a cítenia. Abel Makkonen Tesfaye alias TheWeeknd v rozhovoroch povedal, že situácia, ktorú album metaforicky približuje, je počúvanie súčasnej rádiovej stanice počas dopravnej zápchy v tuneli, s tým rozdielom, že tunel je pomyselný očistec a svetlo na jeho konci je smrť.
Rád by som upozornil na premyslené a zmysluplné prechody medzi jednotlivými skladbami, ktoré iba podporujú celkový dojem a prúdenie albumu. Krásna melodická hravosť inštrumentálnej kompozície, ako aj videoklipy, presne zapadajúce do charakteru a emócie tohto majstrovského diela.
Pri súčasnom stave rozvoja umelcov a rôznych hudobných svetov, je album Dawn FM ako „biela perla na dne oceánu“, ktorá iba čaká na svoje objavenie. Za takú možno pokladať príjemnú retrospektívu 80. rokov minulého storočia s modernou zvukovou úpravou, ale aj neustále narastajúci vplyv The Weeknda na umeleckej scéne. Rozhodnutie v tejto úvahe nechám na čitateľa.
Na albume môžeme počuť žánre ako pop, dance-pop alebo synthwave. Zvukovo sa skladby v mnohom podobajú hitom od umelcov akými sú Bruno Mars, Daft Punk, ABBA alebo Michael Jackson. Najmä skladba Sacrifice až priveľmi pripomína hit Thriller od Michaela Jacksona, či už pulzujúcim grooveom alebo choreografiou tancujúcej skupiny vo videoklipe.
Verím tomu, že mnohí by mu túto podobnosť mohli vytknúť, a zároveň uvažovať nad originalitou albumu, ale miera jeho prínosu je nespochybniteľná, čím ukázal, že skutočná nadčasovosť nespočíva vo vytvorení niečoho nového a nepoznaného, ale v jedinečnom kombinovaní toho, čo poznáme, spôsobom, ktorý je vlastný iba jemu, s ktorým „duše“ (album symbolicky odkazuje na očistec) iných ľudí nanajvýš sympatizujú.
„Tento album je kompletný holistický „produkt“, pretože poskytuje okrem dokonalej zvukovej úpravy a kompozície, esteticky príjemných videoklipov a vizuálov, vábivých a euforických vokálov, to najdôležitejšie, životné hodnoty.“
Počúvanie albumu by som prirovnal k vnímaniu psychedelického rádia so zameraním na existenciálne otázky. Rozdiel je len v tom, že nerozoberá nudné teórie, ale približuje poslucháčovi koncepty, nad ktorými je hodné zamyslieť sa. Pre mnohých môžu byť pasáže s hovoreným slovom rušivé, keďže bežný poslucháč nepočúva hudbu, aby premýšľal, ale skôr pretože sa mu páči. No z mojej hodnotiacej perspektívy, zaradenie hovoreného slova bola tá najlepšia voľba.
Tento album je kompletný holistický „produkt“, pretože poskytuje okrem dokonalej zvukovej úpravy a kompozície, esteticky príjemných videoklipov a vizuálov, vábivých a euforických vokálov, to najdôležitejšie, životné hodnoty.
Tento článok vznikol v spolupráci s Muzikológia FIFUK.
