V najnovšom projekte spojil svoje sily rhythm and bluesový gitarista Wilko Johnson a beatový spevák Roger Daltrey z The Who. Ich remeselne zručný a úprimný album vznikol z podnetného stretnutia z roku 2010. Priateľská iskra preskočila do spoločných pesničiek s odkazom na mnohých známych rhythm and bluesových priekopníkov. Album Going Back Home sa podarilo dokončiť, aj napriek ťažkým zdravotným problémom Wilko Johnsona, ktorému diagnostikovali rakovinu pankreas.
V roku 2010 sedeli na odovzdávaní cien Mojo Wilko a Roger pri jednom stole, spomínali na staré časy a rozprávali sa o svojich hudobných vzoroch. Obaja napokon skončili pri jednom mene Johnny Kidd & The Pirates. Oboch fascinovala priekopnícka gitarová hra Mick Greena, ktorá poznačila celú jednu generáciu (medzi inými aj Rogerovho spoluhráča z The Who – Pete Townshenda). Tým, že v Mickovej skupine absentovala rytmická gitara, musel prepracovať svoj štýl na syntézu rytmickej a sólovej hry. Wilko Johnson a Roger Daltrey sa rozhodli nahrať spoločný album, v ktorom by oživili dávnu rhythm and bluesovú slávu.
Wilko Johnson & Roger Daltrey – Going Back Home
Aj napriek pracovnej vyťaženosti, zdravotným problémom a neistote nahrávacej zmluvy sa podarilo s veľkou vlnou nadšenia spraviť nahrávku, ktorá predstavuje rhythm and blues novej generácii rockových fanúšikov. Je, až neuveriteľné, ako dokázali muzikanti zostať po toľkých rokoch tak mladícky a svieži. Roger stále ťaží z povesti najlepšieho rockového vokalistu s hlasom, ktorý frivoľne rozkmitáva ušné bubienky, kým Wilko so svojho démonického zjavu a charizmatickej gitarovej hry.
Wilko Johnson & Roger Daltrey – Keep On Loving You
http://www.youtube.com/watch?v=ysZWAVaqXls&index=5&list=PL6oQbPxgq97qUEwkQ-fGqVwRwRldFC5sS
Úvodná Going Back home vracia poslucháčov do obdobia odvážnej fúzie rhythm and bluesu a rock and rollu v druhej polovici šesťdesiatich rokov. Vášnivé boogie sólo na ústnu harmoniku je sprevádzané bluesovým patternom v rýchlom tempe, tak charakteristickom pre The Who. Atmosféra plynie s odrazom Howling Wolfa, Jamesa Browna, či Otisa Reddinga, no s omnoho dravším zvukom. Obaja páni sa nešetria a neprichádza od nich po celý čas žiadne zvoľnenie.
Wilko Johnson & Roger Daltrey – I Keep It To Myself
V skladbách sa prepletajú emotívne melódie s harmonickými postupmi, ktoré časom uviaznu do jednotnej slučky. Frázy sú zvukovo nápadité, ale materiálovo šablonovité. To však vôbec nevadí, lebo Rogerov vokál je dostatočne variabilný. Wilko a Roger prebiehajú v malých konotáciách v príbuzných štýloch, keď sa v baladickej Turned 21 ocitajú na území BB Kinga a jeho blues rocku, inokedy zas tiahnu k soulovým vokálom Erica Claptona, či Ray Charlesa.
Wilko Johnson & Roger Daltrey – Some kind of Hero live 2014
Album Going Back Home nie je iba patetickou spomienkou na staré dobré časy britskej tvorby, ale preukázaním vzájomného rešpektu dvoch muzikantov, ktorí sa celý život míňali. O Wilko Johnsa ani v jeho najlepších rokoch nebol taký veľký záujem, ako teraz. Dlhoročný sólový gitarista a spevák zožal s koncertným turné na podporu albumu Going Back Home jednoznačný úspech a vypredal koncertné haly v Londýne, Paríži, Amsterdame, či Tokyu. Za svoju celoživotnú oddanosť hudbe si to jednoducho zaslúžil.
| autor: Daniel
