Nie vôľa ľudu a fankluby, ale odborná komisia z hudobnej obce rozhodla o oceňovaných, ktorí si prichádzali prevziať ocenenia v uvoľnenej atmosfére sprevádzanej moderátorom večera Petrom Kočišom.
Odovzdávanie hudobných cien na Slovensku je skôr symbolickým aktom, než spoločensky diskutovanou témou. Takmer až sprisahaneckou procedúrou: opätovné stretnutie tých, čo hrajú, čo to organizujú a poskytujú k tomu priestory, s tými čo o tom píšu a hovoria v éteri. Na Slovensku sa v hudobnej scéne pozná každý s každým. Bolo to už vidno pri vstupe do MMC a vrelom zvítaní s hostiteľom večera Martinom Sarvašom, ktorý zorganizoval odovzdávanie cien ZAI už po pätnásty krát.
Pri oceňovaní hudobníkov sa skĺbili osvedčené klubové mená Korben Dallas (album roka), ČAD (najlepšia kapela), The Youniverse (objav roka), pri ktorých treba oceniť nielen ich rokmi preverenú kvalitu, ale aj poctivý prístup, s akým si vydolovali svoje postavenie. Panoval pritom pocit, že ich to k sebe viac spája, ako rozdeľuje. Aj kontrast medzi speváčkou roka Tammy Nižňanskou z The Youniverse a spevákom roka Štefanom Chrappom z ČAD je iba zdanlivý. Veď zemitý blues s metalovým undergroundom držia nielen spoločné korene, ale často aj prekrývajúca sa fanúšikovská základňa, ku ktorej sa prihovoril a poďakoval za jej priazeň Pišta pri preberaní ceny. Spomenul v nej Tublatanku a Gladiator, ktorí razili cestu tvrdej hudbe, hoci nakoniec vybočili do pokojnejších vôd.
Je sympatické vedieť sa hlásiť k svojich vzorom, čo bolo cítiť aj vo vystúpení ďalšieho nominovaného na objav roka – kapely Parketový lev s odkazom na rock and roll, blues, punk rock či Tomma Pettyho. Ďalšia účinkujúca zostava Lady Jane zase prepojila bluesové a rockové štandardy s novým pohľadom.
Ten je ešte viac prítomný v autorských skladbách ocenenej skupiny The Youniverse, kde sa gitarová technika Jerguša Oravca s vplyvom u Jimiho Hendrixa a Johna Mayalla dopĺňa s naturálnym vokálnym prejavom Tammy Nižnanskej.
Tento večer nepatril iba aktívnym muzikantom, ale aj tým, čo stoja za oponou a zo zákulisia vytvárajú podmienky k festivalovému / klubovému hraniu a k jeho propagácii a reflexii – organizátori, majitelia klubov a hudobní publicisti. K zaujímavému splynutiu slovenskej a českej scény prišlo počas oceňovania najlepšieho redaktora Romana Bomboša a odovzdávania Ceny za celoživotný prínos pre rozvoj hudobnej scény, ktorú si prišiel prevziať Jaromír Tůma. Pripomenutie toho, že obe krajiny sa opätovne kultúrne zbližujú, čoho dôkazom je časté vystupovanie našich interpretov v Prahe, či opakované turné českých kapiel so stabilným zázemím v Bratislave.
Zadosťučinenie sa dostalo aj tým, čo nevzdávajú ťažkú prácu koncertného promotéra, pri ktorej riskujú vlastné financie v žánroch, ktoré nemajú u nás také bohaté zastúpenie, čoho príkladom je napríklad dlhoročná činnosť Tibora Zelenaya, ktorý v Novom Meste nad Váhom vybudoval špičkový jazzový klub BlueNote Jazz Club. Uznanie patrí aj Grapu (Festival roka) za to, že jeho majitelia našli dieru na trhu s prinášaním nových trendov určených mladej generácie.
Majestic Music Club získal ocenenie za Klub roka – veľký, no jeho spolumajiteľa Juraja Rybana prekvapila najmä ďalšia cena Klub roka – malý určená pre Randal Club: „Áno, prvý a hlavný dôvod bol ten, že „malých“ klubov je na Slovensku veľa. Druhy dôvoď prekvapenia bol, že Randal je žánrovo dosť vyhranený a z môjho pohľadu automaticky niektorými ľuďmi vytlačený akoby na okraj. Nevnímajú ho ako hudobný klub so svojimi kvalitami, ale ako priestor, kde sa prezentujú tvrdé rockové kapely a tým to pre nich konci. Každopádne to bolo milé prekvapenie a milé poznanie, že to tak nie je. Randal je na bratislavskej klubovej scéne vymedzený za tie roky úplné jasne a verím, že to tak aj ostane. Ma svoje miesto tak medzi fanúšikmi ako aj kapelami, ma samozrejme aj svojich neprajníkov a ohováračov, ale to všetko k takému priestoru patri, nedá sa vyhovieť každému. Myslím si, že sa nám počas tých rokov podarilo zachovať Randal v takom štýle, aký sme ho chceli mat a z toho mam veľkú radosť. MMC sa rovnako za posledne roky podarilo ustáliť na klubovej scéne bez nejakých extrémnych výkyvov. S istým žánrom sme sa žiaľ museli kvôli neustálym problémom s danou komunitou rozlúčiť, ale na oplátku nemusíme niekoľkokrát ročné rekonštruovať napr. toalety. Ešte stále existujú ohŕňači nosmi, ale sme stále bližšie k akceptácii verejnosťou aj promotérmi ako hudobný klub bez žánrového obmedzenia s kvalitnými profi službami. Máme ešte pred sebou kus prace, ale každou koncertnou sezónou je to lepšie.
„Tentokrát by som, okrem všetkých ľudí, ktorých som spomenul pred rokom a ktorí sa starajú o každodennú prevádzku či konkrétne akcie, chcel poďakovať aj dvom ľuďom, ktorí boli pri začiatkoch oboch klubov a bez ohľadu na to, pre akú firmu pravé pracovali, vždy pomohli ako mohli a vyriešili množstvo akútnych technických problémov. Jeden je Braňo „Sumo“ Jurnečka a druhý Patrik Kvačka, pričom s Paťom spolupracujeme od úplného začiatku nepretržite až dodnes. Chalani vďaka aj vám! (pozn. redakcie – MusicPress Production za promo služby).“
Ako inak zakončiť odovzdávanie hudobných cien než afterpárty a želaním, aby sa naša klubová a festivalová scéna posúvala rýchlymi krokmi, ktorými by sa aspoň vyrovnala našim susedom. Len narastajúca konkurencia a jej podpora vytvorí podhubie, v ktorom sú kvalitné koncerty, na ktorých budú profitovať nielen organizátori, majitelia klubov, hudobné médiá, ale najmä ich návštevníci.
