Priateľskí ľudia, rodinná atmosféra, odlomený tretí pražec – „vec, ktorá hádam nie je možná“, vypredaná Bombura a Belew prekvapený svojou fotkou, visiacou nad barom. To všetko stihol zverejniť Adrian Belew na svojom FB profile a my sme ľutovali, že sme nemohli byť súčasťou tohto výnimočného klubového koncertu v Brezne.
LizZard na margo pridávajú status o nenápadných podnikoch, v ktorých zvyknú byť tie najlepšie koncerty. Ľutovali sme, ale nie tak celkom. Boli sme totiž v očakávaní ďalšej zastávky európskeho turné. Zo stiesnených undergroundových priestorov Bombury sa turné presúva do lukratívneho brnenského SONO Centra. Futuristický komplex ohúri najprv exteriérom, a to ešte ani nie sme v jeho útrobách.
Po menších zmätkoch s hromadnou dopravou prichádzame do začatého setu LizZard, ktorý je však našťastie na svojom začiatku. Francúzska trojica pôsobí sebavedomo, plno, hutne a ich kvality v neuveriteľne čistom zvuku dajú ich piesňam naplno vyniknúť. Neviem sa rozhodnúť, či je Mathieu Ricou lepším gitaristom alebo spevákom. Obidve polohy zvláda s prehľadom, budiacim rešpekt. Popritom vytvára gitarové slučky „tu a teraz“. Aj preto znie kapela početnejšie, akou v skutočnosti je. Svižný rock-metal, krištalické ambientné pasáže, syntetické party basgitaristu Williama Knoxa a sofistikovaná hra Katy Elwell za bicími. Na albume znejú naozaj dobre, no naživo sú skutočným zážitkom. LizZard odohrajú pochopiteľne skrátený, ani nie trištvrte hodinový set a ja si predstavujem, či mág Belew s kapelou môže z akustického potenciálu SONO Centra vyťažiť ešte viac.
LizZard – Vigilent
Po krátkej prestávke sa publikum dočká svojho hrdinu a ten otvára set dvojicou piesní The Mour a Big Electric Cat. Ak som si nevedel predstaviť lepší zvuk ako mali LizZard, tak naozaj. Počas tejto otvárajúcej dvojici piesní sa Julia Slick chopí gitary, no aj po výmene za jej hlavný nástroj, ostáva intenzitou zvuku v úzadí. Mením miesta a potenciál haly si chcem naplno užiť. Zvuk je všade konštantne výborný, no basového spektra spod rúk Julie Slick sa mi skrátka nedostáva. Na to rýchlo zabúdam po slede toho najlepšieho, čo Belew vyprodukoval za pôsobenia v King Crimson. Zaznejú freneticky známe Frame by Frame, Three of Perfect Pair, Dinosaur či Walking on Air., ako prídavok ikonická Indiscipline.
Adrian Belew – Big Electric Cat
Koncert je rozdelený na dve časti, čo vôbec nie je na škodu. Prestávka ponúka priestor na oddych, po porcii náročnej muziky. 66 ročný Belew prekypuje mladíckym entuziazmom a je radosť sa naňho pozerať. Pred koncertom sme zmätočne informovali, že v triu sa objaví aj brat Julie Slick, Erik Slick, toho však nahradil nenápadný Tobias Ralph. Nenápadný svojim vzhľadom, no svojou hrou neprehliadnuteľný. Obligátne sólové výstupy boli obohatené aj o úsmevný „divadelný“ výstup, v ktorom Belew s Ralphom imitovali nie príliš zohratú dvojku.
Stredajší večer patril dvom triám, z ktorých LizZard predstavuje tvrdý, energický mix progresívnej alternatívy s potenciálom rásť. Na druhej strane Power Trio Belewa ukázalo, že rockové ikony sa ani v 66. rokoch nemusia stať svojimi karikatúrami. Kombinácia invencie, aktuálnosti, a rovnako aj tradície ukázala, že spojenie LizZard a Adrian Belew Trio bolo zaujímavým krokom, ktorý spolu fungoval.
