autor: Mária Lišková; interpret: Algiers; 16.02.2019; Lucerna Music Bar
Do Prahy sa po skoro roku aj pol vrátila jedna z najvýraznejších kapiel alternatívnej scény posledných rokov. Po pamätnom koncerte v Sedmičke si to tentokrát namierili do Lucerna Music Baru.
Štvorica z Atlanty neúnavne dokazuje, že z tohto mesta nepochádza iba rap, ale vzniká tam aj kvalitná alternatíva svetového kalibru, a všade kam príde po sebe zanecháva vyrazené dychy starých aj nových fanúšikov.
Vo svojej hudbe využívajú množstvo žánrov a prvkov, ktorých kombináciou vytvárajú svoj vlastný, ťažko uchopiteľný hudobný svet. Je to jedna z tých kapiel, ktoré musí človek vidieť naživo, a na ktorej žánrovom zaradení sa dvaja pravdepodobne nezhodnú. A ani nemusia. Pri Algiers je koncept žánru na konci hodnotového rebríčka. Gospel, punk, noise, soul, progresívny rock, hip hop, miestami až dronovo intenzívna elektronika. To všetko a ešte o niečo viac sa v ich hudbe nachádza, v pomere, ktorý sa mení od skladby k skladbe, čím si držia svoju špecifickú rôznorodosť. Textovo sa Algiers neboja rýpať do tém, ktorým sa iní vyhýbajú, práve naopak, provokujú a nahlas vyslovujú to, čo inak ostáva tabu.
Po úvodných pár minútach prirovnanie k Young Fathers mizne v diaľke a miesto neho prichádza živelný závan amerického juhu. Žiadne zbytočné excesy vo forme rušivej projekcie či rozsiahlych monológov medzi skladbami. Jednoduchý nápis s názvom kapely za chrbtom, a po bokoch vlajky s heslami “Power to the people” a “I’m not the pig”, evokujú punkový DIY prístup, vlastný zafajčeným stiesneným klubom, no už len charizmou každého jedného člena by mohli vypredávať štadióny.
Algiers – The Underside of Power
V stredobode je čistá radosť z hudby, citeľná na oboch frontoch, na stagei, aj pod ním. Zaznievajú Death March, Walk Like a Panther, Blood, The Underside of Power či Cry Of The Martyrs. Tanečné kreácie basgitaristu Ryana dokonalo kopírujú mrazivé basy a vo mne vzbudzujú pocit, že som doteraz celý život tancovala nesprávne. Je až neuveriteľné, ako z nich vyžaruje radosť zo živého vystupovania. Po krátkej pauze sa štvorica vracia späť na pódium s tromi prídavkami a ja si pomaly začínam uvedomovať, že sa tento nadpozemský zážitok blíži ku koncu.
Algiers – Death March
Napriek tomu, že ich diskografia nedisponuje nekonečným zoznamom skladieb, Algiers posledné roky dokazujú, že nie sú len ďalší post-everything výkrik do ticha alternatívnej scény. Ak by ich žiarivá budúcnosť aj stála len na ich epických live koncertoch, čo samozrejme nie je pravda, je možné, že majú pred sebou ešte veľké veci.
Okrem toho, že v roku 2017 robili na turné spoločnosť Depeche Mode, stihli si zahrať aj na festivaloch OFF, Primavera či Colours of Ostrava. Po niekoľkých koncertoch v našej zemepisnej šírke sa o ich nadčasovosti budú môcť ľudia najbližšie presvedčiť na vlastné oči aj v auguste na festivale Grape.
