Tento koncert vznikol z iniciatívy Hradby Samoty a spolupráce s festivalom Next. Kým ten prvý prináša hlavne temnú hudbu, ten druhý je vyslovene zameraný na súčasnú experimentálnu a contemporary music. Treba ešte podotknúť, že tento koncert bol primárne pod produkciou HS a podpora festivalu Next súvisela s tým, že ich festivalové golden pásky platili aj na tento koncert. Prienik oboch podujatí sa javí byť prirodzenou cestou, hoci každé z nich má iné publikum.
V tom čase už organizátori vedeli, že prídu obmedzenia, ktoré limitovali kapacitu, preto sa nakoniec rozhodli koncert, z dôvodu veľkého záujmu, rozdeliť na dve časti. Veľký evanjelický kostol už zažil všeličo a kadekoho, ale spôsob, akým v ten večer z neho išli zvuky, boli netradičné, invenčné a stále veľmi komunikatívne.
Švédska interpretka a skladateľka Anna von Hausswolff vydala minulý rok pomerne všímaný album All Thoughts Fly. Jej piata štúdiová doska sa odlišuje od svojich predchodcov čistou inštrumentál osťou. Namiesto vokálno-inštrumentálnej sadzby sa zamerala na organový zvuk, ktorý povýšila na najdôležitejšiu zložku na tejto nahrávke. Dôležitý sa tak stal výber nástroja, v tomto prípade šlo o repliku organu zo 17. storočia z kostola Örgryte v Göteborgu.
Anna von Hausswolff bola uchvátená prostredím posvätného hája Sacro Bosco, o ktorom sa viedli špekulácie, či nie je pomníkom zosnulej manželky vojvodu Piera Francesciho Orsiniho. Ten ho nechal postaviť na návrh architekta Pirra Ligoria a postupne do neho pribúdali ďalšie a ďalšie sochy – mnohé z nich mali symbolizovať zármutok z odchodu blízkeho človeka aj hrôzy vojnového besnenia či stvárnenie mytologických postáv.
Po vydaní tohto albumu sa rozhodla ísť na koncertné turné, na ktorom mala hrať na rôznych organov v rôznych kostoloch. V Bratislave si zvolila Veľký evanjelický kostol, ktorého organ, čo sa týka počtu registrov (62), patrí medzi najväčšie na Slovensku. Jeho unikátny zvuk je tvorený na viac ako štyritisíc sedemsto osemdesiatsedem píšťal. Pred interpretom sa tak ukazuje veľké možností hrania na štyroch manuálov. Aj z tohto dôvodu je vyhľadávaným pre organizátorov organovej hudby a svoje majstrovstvo tu predviedol napríklad Olivier Latry – organista chrámu Notre Dame. Anna von Hausswolff mala počas interpretovania podporu od trojice Gianluca Grasselli (organ), Filip Leyman (synthesizer), Joel Fabiansson (organ), ako aj od zvukového technika Simeona Pappinena Hillerta.
Takže hoci divák dopredu pozná zvuk nahrávky All Thoughts Fly, až naživo mu zvukové kvality jednotlivých nástrojov s akustikou daného priestoru, určia perspektívu dopredu skonštruovaného a na mieste vyskladaného témbru všetkých skladieb. Aj z tohto dôvodu boli určité posuny pri zachovaní plynulosti, keď medzi jednotlivými skladbami sa „kalibroval“ a tvoril ten zvuk, čo miestami narúšalo koncepčnosť koncertu. Pre poslucháča je nemožnosť vidieť interpreta pri hraní oslobodzujúce, ale zároveň aj náročné pri zachytení, čo sa asi odohráva v jeho rukách. Motívy boli variované postupným pridávaním ďalších tónov a to viac evolučne než gradačne.
V mnohom to pripomínalo kompozičnú prácu Phillipa Glassa alebo Terryho Rileyho, o niečo menej už dielo Gmeeoorh pour orgue od Iannisa Xenakisa a už vôbec nedosahuje spôsob, akým Olivier Messiaen dokázal vo svojej dobe dostať z organa tie netradičné zvuky a imitovať nimi zvuky prírody. Napriek tomu je to stále veľmi zaujímavá hudba, ktorá dokáže upútať najmä naživo.
Ten príklon k experimentálnej polohe v hudbe zdedila Anna po svojom otcovi Carlovi Michaelovi von Hausswolffovi – avantgardnému skladateľovi. Jej tvorba je zvukovo viac heterogénna a pre mnohých poslucháčov aj komunikatívnejšia. Kým otec sa pohráva s fyzickým účinkom hudby, pre Annu je smerodajnejšie dať zvuku pevnejšiu formu a harmonický sled v kompozíciách. Možno z tohto dôvodu sa môže niekomu javiť Annina tvorba „popovejšia“, aj keď tento termín sa nezhoduje s tým, čo je pre masy prijateľné a čo je iba ľúbivejšie pre rôzne subkultúrne skupiny. Odpoveď na to dala samotná Anna v jednom rozhovore: „Nemám pocit, že by som sa mal prispôsobiť vnímaniu, ako má vyzerať skupina ľudí, ktorá hrá určitý druh hudby.“
A takto to pôsobilo aj počas jej koncertu, kedy sa očakávania objavovali a strácali v mihotavom gradujúcom zvuku. Mnohí poslucháči zažili to magické splynutie s priestorom naladeným s akustikou ich vnútra. Publikom sa ako potápač vnorilo do týchto fyzikálnych-estetických vĺn, pričom každá nová fráza ho na chvíľu donútila k nadýchnutiu, aby sa opäť mohlo ponoriť pod pomyselnú hladinu. A keď niekomu nemusela stačiť táto hĺbka stačiť a hľadá ešte čosi hlbší ponor, tak je to tiež v poriadku.
Anna von Hausswolff; 24.11.2021; Veľký Evanjelický kostol, Bratislava
