autor: Martin Kiss; interpret: Aphex Twin; 14.09.2019; Printworks; Londýn
Richard D. James je živá legenda z Cornwallu – človek, ktorý pracoval ako tínedžer v bani svojho strýka, aby si zarobil na svoj prvý syntetizátor. Podľa vlastných slov začal robiť hudbu len preto, lebo chcel zahnať nudu južného Anglicka. Aphex Twin aj po získaní slávy vystupoval pred malým publikom a používal rôzne pseudonymy. Rád totiž zostával inkognito. Po desiatich rokoch bez živého vystúpenia sa v roku 2018 rozhodol, že opäť pôjde na turné – s aktuálnym EP Collapse.
Berlínska Funkhaus nie je len miestnosť určené pre filharmonické koncerty. Je to obrovský priestor pre čokoľvek. Pre koncert Aphexa Twina vybrali jej industriálne krídlo, kde panuje výborný zvuk, ktorý dokáže ešte viac rozvibrovať šialene dobrý hudobník. Pomaly nás dostal cez hranicu 100 bpm a potom to točil až do puknutia srdca. Podľa svojho trademarku sa pohrával s tvarmi ľudí a deformoval ich tváre na veľkoplošných obrazovkách. Ku konci zdvihol bpm do toho bodu, až človek počul len jeden súvislý tón a náhle prišlo ticho s bielym obrazom s odkazom na biely šum. Pre bežného fanúšika možno jediné predstavenie, kde sa dal Richard D. James zachytiť. Alebo nie?
Londýn. Rok sme čakali, či sa zopakuje podobná príležitosť. V apríli sa počas predpredaja do piatich minút rozobrali všetky lístky. Pritom som o londýnskom Printworske nikdy predtým nepočul. Na trase Tube – Jubilee line – Canada Water sa nedá zablúdiť. Príjemným britským štýlom vás asistenčná služba nasmeruje na cieľovú zástavku. Bezpečnosť v hale je taká prísna, že sa vám pozrú až do vnútra peňaženky. Ale Briti to robia s tou nonšalantnosťou, na akú by sme si vedeli zvyknúť aj v našich kluboch. Hoci od všadiaľ sa valí hrozba z Brexitu, zdá sa, že bežných ľudí sa netýka, alebo ju vedia džentlmensky zakryť.
Názov haly napovedá, že ide o priestory bývalej tlačiarne. Ozvučenie takéhoto industriálneho priestoru je asi najlepšie pre tento štýl hudby. Porovnať by sa dalo len s kultovým berlínskym Bergheimom, ten je ale v porovnaní v hlavnou halou Printworks len pre zlomok ľudí. Richard alias Aphex Twin na domácej pôde nechcel tak šokovať ako v Berlíne. Len nás odniesol do krajiny zázrakov, kde sme zabudli na osobný priestor. Takmer osemdesiat percent poslucháčov bolo na seba natlačených ako tučniaky obrovské počas inkubácie vajíčok. My sme stáli vzadu. Akustika bola výborná, takže sme sa nepotrebovali tlačiť dopredu.
Po jeho koncerte sa chceme len usmievať a mať radosť zo života, že niečo tak krásne kontrastného existuje. Posledný akt večera britsko-ghanská-rusko-nemecká producentka Afrodeutsche sa nás skúša odchytiť s jej crossoverom tech-house, ale márne. Hudby už bolo na celý večer dosť, možno aj na celý týždeň či mesiac. Pokojne by nám stačilo počkať do najbližšieho koncertu Richarda D. Jamesa. Ak ešte nejaký bude.
