| autor: Radoslav Matúška
The Lemon Bucket Orkestra – 28.11.2012 – Randal klub
Aj keď sa Vám táto formulácia nemusí pozdávať a myslíte si, že v škole ste sa učili niečo iné, verte, je to tak. Veľmi presvedčívá lekcia sa konala v stredu 28.11. v bratislavskom Randal. Postarala sa o ňu partia energických Kanaďanov z kapely The Lemon Bucket Orkestra so svojou živelnou šou a nespútanou energiou, ktorú vyžarovali na prítomných v ohromných množstvách počas celého, na dve časti rozdeleného koncertu.
Veľmi zaujímavým bol už aj príchod na miesto, keďže vo vedľajšom klube mali svoju „sešlosť“ rôzne tvrdé rockové živly a k citrusom sa bolo nutné preštrikovať cez množstvo kože. Ako býva zvykom Agentúry Pohoda, pohoda sa šírila už od vstupu a k lístku potešila malá pozornosť, mandarínka…a samozrejme, samotný citrusovo exotický koncert, no rozhodne nespôsobujúci kyslú tvár.
Tak ako to v prípade malých koncertov býva, plagátový čas bol silne orientačný, ale určite sa oplatilo čakať. Ale keďže mám pocit, akoby som sa stále opakoval o tom, aké to bolo skvelé a vlastne nič nepovedal, skúsim zo seba dostať pár konkrétnych slov.
Snáď neskončím pri úplne subjektívnom euforickom opise. Z vecného hľadiska zamrzelo, že šatňa bola zdieľaná s už spomínaným vedľajším podujatím a tak to mohlo spôsobovať určitý diskomfort, k čomu sa pridalo aj čakanie na samotný koncert a ľudia, ktorí neprišli s dobrou náladou mohli mať túto náladu rovno mrzutú!
Neverím však tomu, že akákoľvek mrzutosť mohla ostať komukoľvek dlhšie ako po začiatok balkánsko-kanadskej, smršte. Neuveriteľná atmosféra, energia, šou a v neposlednom rade aj hudba. Je nutné uznať, že ak niekomu nepasuje hudba na štýlov Boban Markovič Orkestra, či z časti Gogol Bordelo, baviť sa nemusel, ale takí ľudia na tejto udalosti neboli, veď sám názov naznačil, o čo pôjde.
Hodnotiť úroveň muzikantských výkonov na podobných vystúpeniach nemá zmysel, aj keď som spomenul neuveriteľnú hudbu (ale podľa mňa bola vysoká), keďže najdôležitejším merítkom bola zábava. A tej bolo v Randal klube počas tohto večera neúrekom. Vystúpenie bolo predelené na dve časti aj s prestávkou, ako to býva aj v divadle, ale naozaj to bolo jediná podobnosť s inštitúciami tohto druhu.
Samotná kapela ohlásila prostredníctvom Michala Kaščáka druhú časť ako tú “TÚ“…a na rovinu, neviem čo mysleli, pretože energia bola stupňovaná od začiatku a prestávka ani neuškodila, ani nič nezvýraznila. To čo však skutočne predčilo moje očakávania bol záver koncertu. Kapela bez rozpakov pridávala a pridávala, ba čo viac, pridala aj unpluged verzie (nielen) svojej tvorby priamo medzi divákmi, kde si s nimi aj zaspievala a zatancovala. Skrátka, všetci sa zabávali.
Možno by sa žiadali konkrétne, presné a fundované informácie, ale tie sa pri tejto akcii nehodia. Bola to presne taká párty, ako zažijete, keď Vám kamarát v stredu zavolá, aby ste v piatok prišli a zabavili sa. Dohodnuté narýchlo, ale skvelo.
