Boban Marković Orchestra, MMC, Bratislava
Nekorunovaný kráľ balkánskych dychoviek Boban Marković nie je slovenskému publiku cudzí. Jeho piesne a melódie sú známe z početných vystúpení (festivaly, koncerty), alebo z Kusturicových filmov. Celkovo je balkánska hudba často exponovaná do sveta, a k Slovensku si často nájde cestu (napríklad Goran Brekovič). Markovicovci sú výborní muzikanti a bezprostrední ľudia. Ale aj veľmi nedochvíľni. Plná sála čakala asi trištvrte hodinu a hnala ich občasným piskotom, alebo povzbudzovaním. Potom si to páni, no nemohli ste si ich spliesť – uniformované čierne oblečenie, tmavá pleť a čierne po väčšinou kučeravá vlasy, pokojne namierili k pódiu a spustili. Ešte mierne, skúšajúc možnosti aparatúry a publika. A potom to roztočili.
Žiaľ Slováci nepatria práve k tým temperamentným horko krvným národom a preto mnohí iba postávali, iní aspoň do rytmu tlieskali. Viem si predstaviť aký „bordel“ musí byť, keď hrajú u seba doma, alebo v Španielsku. Bolo to teda skôr počúvací večer, ako tanečná zábava. Markovicovci vytasili aj najväčšie hity, ako Bubba marra, Kalashnikov, či Whisky Coca Cola – tá mala zvlášť úspech u smädného publika. Bola radosť pozerať , ako sú Markovičovci zohratí a najmä na otcovsko synovskú spoluprácu, keďže v kapele hral aj jeho syn Marko Marković. Boban sa tak nemusí do budúcnosti báť o šírenie svojej dychovky. Už teraz má znamenitého nástupcu, ktorý ale vôbec nie je v otcovom tieni.
