Sú festivaly o ktorých väčšina ľudí vie, že sú dobré a že tam treba ísť. A potom sú festivaly o ktorých ti povedia dvaja ľudia ale tak to predajú, že sa rozhodneš tam ísť a presvedčiť sa na vlastné oči.
Bez zbytočných očakávaní. Z 2000+ ľudí sme tam poznali cca 7, na čo nie sme zo slovenských festivalov zvyknutí, ale aj kvôli tomuto sme sa na Besedu u Bigbítu tešili.
Piatok
Po rozložení stanu sme išli rovno na hlavný stage, kde Besedu u Bigbítu otvárali moravský Billow s ich zasnívanými melódiami. Vtedy bolo jasné, že toto bude pekný víkend. Naša povinná jazda v podaní Tolstoys bola jedným z prvých prekvapení. Stage B mal tak dobrý zvuk, že sme na chvíľu aj zabudli, že miestami počujeme aj to, čo sa deje na hlavnom pódiu. Druhým pozitívnym prekvapením bola dvojica Noisy Pots z Prahy. O tejto kapele som jakživ nepočula, automaticky som si predstavila Vrbovských Víťazov, a nemohla som sa viac mýliť. Táto dvojica posunula busking do absolútne iného levelu a tou party čo tam spravili mi odpálili dekel minimálne na futbalové ihrisko v dedine.
Žiadnym prekvapením na druhú stranu nebol koncert Fallgrapp. Predviedli štandardne nadštandardný set. Bol aj dym, aj emócie, aj akustika, aj elektronika a k tomu potlesk po každej skladbe ako keby to mala byť ich posledná.
O Kalle počúvam zo všetkých strán, tak som sa tešila, že na Besede ich konečne uvidím. Ich posledný album Saffron Hills som si obľúbila a počúvam ho dosť často. Skladby na ňom sú síce jednoduché štruktúrou, ale viac elektroniky, texty a celková atmosféra mu dodávajú ich typickú hĺbku. Bolo to síce magické, ale na takú pokročilú večernú hodinu by som očakávala niečo rýchlejšie. Radšej by som si ich vypočula sediac niekde obďaleč a pri dennom svetle. Na druhú stranu, ich koncert na Besede ma presvedčil, že sa na nich pôjdem určite v blízkej budúcnosti pozrieť.
Vrchol prvého večera (alebo?) Astronautalis podľa účasti pod hlavným pódiom asi väčšine beseďákom veľmi rýchlo rozprúdil krv, spôsobom jemu vlastným. Multižánrový rapper nie je v našich končinách žiadnym nováčikom, práve naopak. Svojimi častými návštevami si vytvoril celkom slušný počet fanúšikov, čo bolo cítiť aj v dave pod pódiom. Program na hlavnom stagei ukončil Ventolin, ktorého už asi nie je potreba špeciálne predstavovať. Kto nezažil, mal by to veľmi rýchlo napraviť! Techno diskotéka pod stromami v topoľovom hájiku bola super nápad.
Sobota
Spoiler alert: bolo teplo. Ale tak teplo, že som sa po jeden a pol dni na Besede cítila ako po 3 dňoch na Pohode bez spánku, čo mi výrazne skomplikovalo účasť na koncertoch počas dňa. Našťastie sme stanovali cez kríky od stage B pri vode, takže niečo som zachytila aspoň týmto spôsobom. Najväčšie sklamania (zo seba) bolo, že som nestihla/nezvládla ísť na Cold Cold Nights. Nevadí, o pár dní ma na Grape čaká reparát. Snáď sa tentokrát pošťastí. Cez deň sme sa úprimne trochu nudili.
Neviem či to bolo dramaturgiou kapiel, ktoré sa nám zdali jedna od druhej dosť podobné, alebo len tým, že sme nevedeli kde sa deje niečo zaujímavé. PACINO !!! Už len to, čo som počula cez kríky bol zážitok. Nabudúce budem v prvej rade tá čo tam stojí s otvorenými ústami.
Na headlinerku Zola Jesus som bola naozaj zvedavá. Po jej koncerte na minulom Grape som nemala vysoké očakávania, nakoľko vtedy hrala počas dňa a zdalo sa mi to dosť hrozné. Na Besede vyfasovala prominentný čas, a to sa odzrkadlilo aj na celom koncerte. Asi po dvoch pesničkách som tak na 80% percent pochopila o čo jej ide. A bolo to super! Opäť dokonalý zvuk, tentoraz na najväčšom stagei k tomu tiež prispel svojim podielom.
Jej hudba znie veľkolepo nielen kvôli jej hlasovým schopnostiam. Kombinácia poctivého syntového základu s až dronovou elektronikou, miestami prechádzajúcou do drum and bassu ma v danom momente naozaj potešila. Jej show vyzerala autenticky aj napriek zvláštnemu tanečnému stage prejavu speváčky. Ťažké témy, ktorým sa v textoch venuje asi najčastejšie nepôsobili pateticky, skôr naopak, verila som jej každé slovo. Skladby striedali tempo, rovnako ako jej hlas intenzitu. Tento koncert sa s tým minuloročným iba ťažko porovnáva, v pozitívnom zmysle slova.
To, že Modré Hory majú nejakých fanúšikov aj u bratov som vedela, ale pohľad na ľudí v dave ma veľmi potešil. Bolo plno, okolostojaci vedeli texty, mávalo sa, tlieskalo sa hlavne sa usmievalo. Ako by sa dalo neusmievať, všakže. Toto bolo tak milé, až miestami som mala taký ten trápny pocit, že “Hej, títo sú naši”.
Osobným highlightom hudobného programu bolo zoskupenie Blue Crime z Amsterdamu. 4-členná partia v neobyčajnom pomere 3 dievčatá / 1 chlapec kombinujú extra hlučné gitary, nadpozemské ženské vokály a psychedelické prvky takým spôsobom, že si človek počas ich koncertu praje aby to nikdy neskončilo. Svoju hudbu popisujú ako Moon-Pop, čo absolútne sedí. Ich mysteriózne harmónie dokonale zapadali do lesného prostredia Besedy. Viac takýchto kapiel prosím! O afterku sa postaral FVLCRVM a ja dúfam, že sa ľudia počas Besedy bavili aspoň tak ako Pišta počas svojho setu. Lebo ja som sa bavila až až.
Najlepšie festivaly nie sú ani tak o hudbe, ale skôr o ľuďoch, organizácii a atmosfére. Beseda toto splnila na výbornú. Všetci vyzerali spokojne, boli milí a usmievaví. Cieľovka od 0 do 99 nie je na takto malých festivaloch častá, tu to pôsobilo nadmieru prirodzene.
Areál bol tak akurát malý, ale nemala som pocit, že by bol preplnený, aj keď vraj tam bolo viac ako 2000 ľudí. A tí šťastlivci ako my, ktorí zostali v nedeľu do popoludňajších hodín boli obdarení búrkou, ktorú by sme počas horúcej soboty tak radi privítali. Po ceste domov sme sa ešte zastavili na futbalovom ihrisku, kde sme dostali zadarmo polievku a kofolu. A práve toto sú tie detaily, ktoré robia festival výnimočným.
Nepoznám festival, ktorý by mal u svojich návštevníkov tak vysokú mienku ako Beseda. Nekonečné pozitívne reakcie na sociálnych sieťach svedčia o tom, že je to naozaj taký klenot medzi českými festivalmi ako sa hovorí. Je super, že existuje miesto, kde sa človek môže prísť presvedčiť že česká/slovenská indie/alternatívna scéna naozaj stojí za pozornosť.
