autor: Mária Lišková; fotografie: Tereza Odehnalová; Beseda u Bigbítu; 2.-3.08.2019; Tasov u Veselí nad Moravou.
Cestu do Tasova lemujú stromy a panoráma pozadia Windows XP, ktorá mi zakaždým dáva pocit, že sa vraciam určitým spôsobom domov, aj keď som najviac mestské dieťa.
Južná Morava je prvý augustový víkend už 27.krát zasnúbená zem pre tých, ktorí sa radi na 3 dni vydajú do lesíka s kamošmi a popri tom si radi vypočujú to najlepšie z československej alternatívy a nejakého toho zahraničného headlinera. Ideálny počet pódií a ideálny počet návštevníkov zaručujú každému, kto vojde do tohto paralelného vesmíru v topoľovom hájiku 2 dni osobnej utópie, na ktorú sa mnohí z nás tešia celý rok.
Piatok
27.ročník Beseda u Bigbítu sa pre nás začal po menších komplikáciách s výrazným meškaním, takže stavanie stanu sa odkladá, utekáme na Manon Meurt na céčko. Začínam tam, kde som minulý rok skončila a Beseda je pre mňa týmto koncertom oficiálne zahájená. Manon je láska navždy a najradšej by som chodila na ich koncert minimálne raz za mesiac, ale v tomto kontexte je to ešte o niečo výnimočnejšie. Snažím sa ale asi si neviem predstaviť lepší začiatok víkendu. Fotbal – ok, toto čo bolo? Dúfam, že ich ešte niekde čoskoro uvidím, pretože túto kapelu zjavne potrebujem v živote.
Nasledujú Belgičania Brutus a ja sa postupne viac a viac približujem k pódiu. Pri čítaní popisu tejto kapely a následnom počúvaní ich hudby som si myslela, že toto ma určite baviť nebude ale zase a znovu som sa podcenila. Extrééém. Algiers som videla v Lucerne vo februári, takže som presne vedela do čoho idem. Tak veľký stage mi zo začiatku k nim moc nepasoval a radšej by som ich videla niekde vo Fuge, ale bolo to presne tak úžasné ako sa o nich hovorí. Post-everything, energia level 9000. Basák Ryan bez výraznej konkurencie získava ocenenie najlepší tanečník Besedy 2019.
Prvým z príjemných prekvapení zo sk scény boli tento rok Luvver. Tanečky a zážitok mi nedokázal pokaziť ani fakt, že som počas ich koncertu stratila telefón (našiel sa). Na koncert The Wilderness som mala po tohtoročnej Pohode dosť veľké očakávania. Na beseďáckom mainstage to v lukratívnom slote odpálili ale presne tak isto ako na Budiši pred mesiacom. Skladby tak intenzívne, že vlastne je jedno či ich človek vidí z druhej rady alebo posediačky niekde za zvukárom. Milujem.
Sobota
Naše luxusné stanové mestečko na lesnej cestičke za lesnou cestičkou o počte 3 stanov sa prebúdza do ťažkého rána sprevádzaného každoročnou zaťažkávajúcou skúškou v podobe súťaže písničkárov. Počasie na rozdiel od minulého roku hrá za náš tím a okrem ostatných zlyhávajúcich životných funkcií nezomieram aspoň od tepla.
Svetlo na konci tunela začína byť vidieť na béčku o 14:15. Beseda je pre mňa festival, na ktorom ma vždy pár kapiel, ktoré som dovtedy moc nemusela, stiahnu na svoju stranu. Jednou z tých boli tento rok aj Čáry Života. Naživo malo toto lo-fi srdiečko oveľa viac energie ako z nahrávky a ja som oslepená slnkom a s úsmevom na tvári asi konečne pochopila o čom tento projekt je. Ešte mi k tomu chýbala húpacia sieť a bola by som 100% spoko.
Po krátkej pauze sa na béčko vraciam aby som na svoje predošlé rozcítenie okamžite zabudla. O takmer jediný rapový zážitok tohto ročníku sa postarala nekompromisná pražská dvojica P/ \ST aka moja nová obľúbená “kapela”. Experimentálna smršť doplnená silnejúcim dažďom bolo presne to radikálne prebudenie, ktoré som v tom momente potrebovala. Áno, skákať s basou na prakťáku plnom káblov a konzol je možné.
Absolútnym highlightom tohtoročnej Besedy boli, tak trochu aj na moje vlastné prekvapenie, Vojdi. Neviem už čo mám o tejto kapele písať, všetko mi príde zbytočné. Prasknutá struna, jam session vo dvojici, free jazz, štandardne cringe príhovory, outfity, punk, zábava, nekončiace potlesky. Pár rokov dozadu na Hviezdnych nociach by som fakt nepovedala, že toto raz budú Vojdi, a že ich koncerty budú takáto show. Merci je moje ďakujem.
Neviem prečo som doteraz žila v presvedčení, že Möbius hrajú elektroniku. Toto inštrumentálne doom sludge peklíčko mi rozorvalo dušu aj všetky ostatné zmysly. Geniálne. Ešte pol hodinu som videla a počula na červeno.
Náš hlavný cieľ soboty bolo dožiť sa koncertu Bert & Friends a to sa nám viac-menej aj podarilo, aj keď to nebolo jednoduché. Ružový majster tripu a vtipu v klobúku uzatvára program na hlavnom stejdži vo veľkom štýle, pod pódiom sa tancuje ako keby to nemalo skončiť nikdy. A to si v tom momente prajem aj ja.
Z posledných síl (pre istotu) doslova utekám z afterky okolo šapitó, kde tancujú ešte stále prítomní Algiers na Hello Marcel. Aj to sú tie detaily, ktoré robia tento festival výnimočným.
Napriek malej rozlohe má Beseda naozaj pestrý lineup, aj keď je zároveň festivalom kontrastov a to práve napríklad v hudobnej dramaturgii. Ponúka aktuálne hudobné objavy ale zároveň aj koncerty, z ktorých som odchádzala so zmäteným výrazom v tvári radšej objavovať gastro ponuku. To geniálne víno som našťastie objavila až v sobotu večer. Za to párek v rohlíku za 20 bol môj verný parťák celé dva dni.
Musím oceniť line-up na béčku a céčku, ktorý bol tak dobrý, že som sa hlavnému pódiu nechtiac takmer úplne vyhla. Ale Beseda je okrem hudby hlavne o ľuďoch, na ktorých doslova vidieť ako veľmi si tieto dva dni v roku užívajú. Organizátori opäť dokázali vytvoriť komunitnú, až rodinnú atmosféru uprostred ničoho, bez zbytočných, do očí bijúcich partnerských zón či v.i.p. sektorov.
To pozadie na Windowse, ktoré mi pripomína scenériu počas príjazdu na Besedu sa inak volá bliss = blaho. Náhoda? Nemyslím si. Moja milovaná stanovačka s kamošmi starými aj novými opäť nesklamala a ja dúfam, že sa tam takto stretneme aj o rok.
