Mayhem; Svoid – 26.05.214 – Randal Club – Bratislava
V pondelkový večer, 26.5.2014, sa v Bratislavskom Randale konal blackmetalový večierok na čele s tým najpovolanejším a najpravdivejším menom, MAYHEM. Skoro pred 30 rokmi sa pod týmto menom načrtávali prvé škice čierneho kovu a dnes páni v strednom veku potvrdili, že sú architektmi par excellance.
O predkapelách som, ako mnohí iní, priveľa nevedel. Všemohúci internet bol na informácie skúpy a tak mi unikla prvá kapela večera, zvolenskí NEVALOTH. Brány temnoty som prekročil až pri prvých tónoch Maďarov SVOID. Potešila ma ich kombinácia tradičných oldschool blackmetal gitár na spôsob pubertálnych Darkthrone s netradičným experimentátorským, niekedy až jazzovým bubeníkom. Nenechajte sa zmýliť, sekal to riadne, len postupy volil premyslene netradičné. V kope pak kapela znela dosť hrubo, no stále zaujímavo. Charakter vystúpeniu naopak uberal spevákov výraz, ktorý mal budiť v publiku rešpekt. Pripomínal však úľavu po vysratí 20cm dlhého hovna. Cover IMMORTAL už k záveru síce nič moc nezlepšil, no ani nepokazil.
Svoid – Antania
O Frantíkoch MERRIMACK som sa tak, ako o prvých účinkujúcich, dozvedel až v klube. Ich poňatie večerného žánru bolo jedno z modernejších s vkusným puncom zažratej špiny. Väčšinu setu si držali vysoký štandard so silným tlakom na bránku, aj keď by som sa nenahneval, ak by posledné 2, 3 skladby z listu vypustili. Čo sa týka pódiového vystúpenia kapely, o nič extra nešlo. S prehľadom to však vykrýval samotný spevák výrazom tváre (ako keď vám zdrhne električka, na ktorú dobiehate s posledným dychom a viete, že vám šéf vynadá, bo zas idete neskoro) a rukami odkazujúcimi na ťažkú bipolárnu poruchu, resp. vysoké účty v body mod štúdiu. Chválim.
Merrimack – live in Eidhoven 2014
Vrchol večera, Maďarsko-Anglickí Nórski králi black metalu, MAYHEM. Naživo som sa s nimi stretol už dávnejšie vo Svojšicach(pak ešte tuším v Josefove). Vtedy mi toho v makovici dosť poprehadzovali a veľmi som sa na klubovú premiéru tešil. Set poskladali z kúskoch zo všetkých častí svojej dlhodobej existencie, ktoré k sebe vďaka neuveriteľnému Hellhammerovi(hádam tam za tou bubeníckou stenou sedel on) bez problémov pasovali. Ten do toho samozrejme rezal úplne s prehľadom a bez chyby.
Attila si pomaľoval ksicht podobne jak Jerry(stromy, rybičky, zvieratká… aspoň z diaľky to tak vyzeralo), požičal si od neho aj rekvizity(nejaké lano a dvojkríž z kostí – zvyčajne obrátený) a dul do mikrofónu jak o dušu. Vystúpenie z BA 2006, alebo Budapeštiansky koncert Sunn O))) pred pár rokmi (kde sa prezliekol za strom s vranou!!!) síce neprekonal, stále ale naháňal zimomriavky. Po Csiharovej lavici ho skvelými žartovnými pózami a grimasami dopĺňal Microbutcher(v porovnaní s ostatnými gitaristami).
Mayhem – Deathcrush
Zo začiatku som mal dojem, že zápasí s nejakým problémom s basou, resp. aparátom. Do štvrtiny vystúpenia už ale opäť všetko dupalo, tak jak má a zvukom mi mlel bubienky na kašu! Nechcem sa rúhať, ale par krát sa mi zazdalo, že sa aj usmial. Gitarové pozície komentovať moc netreba, hrali tak jak bolo treba. Neviditeľná osoba, komplet zahalená v mníšskom habite, mohol alebo nemusel byť Teloch a nabušený Anglán na druhej strane vyzeral jak SBSkár. Žiaden pocit, ani nič iné z nich ale nešlo. Asi nebolo treba.
Mayhem – Necrolust
Vystúpenie MAYHEM vo mne splnilo presne to, čo som aj očakával – výborný zvuk a klubový kontakt s kapelou zaručil spokojnosť. Napriek tomu si viem predstaviť, že zo seba títo páni vedia vyžmýkať ešte o štipku viac. Na turné to samozrejme nie je jednoduché.
| autor: Tomáš Bulánek
