autor: Martin Saksa; interpreti: Myrath, Beast in Black; 16.11.2019; Ateliér Babylon, Bratislava
Sobotný večer – 16. novembra bol v Bratislave ozajstný metalový sviatok. V hlavnom meste sa totiž konali dva veľké metalové koncerty. V Majestic Music Clube sa predstavili súčasné slovenské metalové hviezdičky Catastrofy a Čad, zatiaľ čo Ateliér Babylon patril kapelám európskeho formátu z rangu melodického metalu – Beast in Black a Myrath.
Početná metalová rodina bola na vážkach a zákonite sa musela rozdeliť na dva tábory. To sa aj stalo, pričom sa máničky rozdelili takpovediac na tých mladších a tých starších a pomyselnou deliacou čiarou bol vek približne 30 rokov. Presne tak, ako u nás na dedine, keď si ideme zahrať futbal. Mladí tentokrát návštevou vyhrali, údajne 7:6 (v stovkách), ale tí postarší, ktorí v ten večer zamierili do Ateliéru Babylon, svoje rozhodnutie určite neoľutovali.
Bez akejkoľvek predskupiny nastúpila rovno s úderom ôsmej hodiny večernej formácia Myrath z Tuniska. Na prvú kapelu večera s netradične výborným zvukom a netradične plným domom. Ich 45 minútové vystúpenie pozostávalo hlavne z piesní najnovšieho albumu Shehili, po ktorom je pomenované aj celé turné, doplnenými o hitovku Believer z albumu predchádzajúceho (Legacy, 2016) a ešte staršej, záverečnej Beyond the Stars (Tales of the sands, 2011). K ich skvelému, bezchybnému vystúpeniu veľa toho nenapíšem, snáď len toľko, že pri úvode Asl – Born to Survive som mal úsmev od ucha k uchu a pri Wicked Dice v strede setu už aj slzičku na krajíčku (od šťastia samozrejme).
Trúfam si povedať, že o tejto kapele, ktorá veľmi úspešne mieša progresívne metalový kokteil s prvkami blízkovýchodnej folkovej hudby s nádhernými melódiami, budeme ešte veľa počuť. Čo ostatne počas koncertu potvrdil aj samotný spevák Zaher Zorgati a Myrath sa v marci 2020 na Slovensko vrátia, ale už na samostatnom turné, ako hlavné hviezdy večera. Veľká radosť a vzhľadom na preplnený Babylon už na prvej kapele si trúfam povedať, že na oboch stranách.
Hlavnou kapelou večera však boli Beast in Black. Skupina, o ktorej sa hovorilo a stále hovorí ako o nových nádejach heavy metalového žánru. Prevažne fínska formácia okolo hlavného skladateľa a gitaristu Antona Kabanena vystrelila ako raketa už so svojím prvým albumom Berserker z roku 2017 a v spanilej jazde pokračuje aj na tohoročnom From Hell with Love. Ich chytľavé melodické piesne v metalovom šate u fanúšikov vskutku zabodovali a na svojom prvom samostatnom turné nám ich vysypali z rukáva rovno sedemnásť.
Viem, že metalovú obec rozdeľujú piesne ako Die by Blade, či Sweet True Lies a pod. (najmä z nového albumu), kde je už to s tým osemdesiatkovým disco popovým nádychom (klávesy, sample a bicie, ktoré naozaj znejú ako v osemdesiatom piatom) možno cez čiaru. Aj ja osobne dávam radšej prednosť dva roky staršiemu Berserkeru (napriek podobnému kusu Crazy, Mad, Insane), ale naživo sú Beast in Black úplne iná kapela. Všetky tieto serepetičky bolo počuť len v pozadí, a to veľmi slabunko a do popredia sa dostala klasická heavy metalová zostava s dvomi gitarami, bicími, basou a výborným spevákom a znelo to oveľa lepšie ako na štúdiovkách.
I keď, byť Kabanenom, ako gitarista by som bol trochu invenčnejší v pasážach, kde na nahrávke znie len rytmika a klávesy. Aj tak mi to ale nejde do hlavy, ako je možné že Tonko, ktorý tak miluje osemdesiatkové klávesy a bol by ich schopný narvať aj do sláčikovej symfónie, sa odhodlal k tomuto smelému kroku a nezháňa žiadneho koncertného klávesáka. Klobúk dole a kvitujem. Ako čerešnička na torte bol bezchybný výkon speváka Yannisa Papadopoulosa, ktorého prišla do Bratislavy podporiť aj niekoľko členná grécka enkláva fanúšikov. Pri štvrtom refréne pomalej skladby Oceandeep som mal naozaj chvíľu pocit, že v bare začnú praskať poháre.
Záverom len toľko, že toto sú presne tie koncerty, po ktorých sa o budúcnosť melodického heavy metalu vôbec neobávam.
