Po roku aj pol sa otvoril nočný život a s tým aj koncerty, ktoré chýbali zhýčkanému publiku. Naskytla sa vynikajúca príležitosť ísť sa pozrieť, ako funguje hudobné odvetvie v Nórsku, škandinávsky trh, umelci a diváci, kluby a iné priestory v krajine, kde kultúra a umenie zohrávajú dôležitú úlohu v spoločenskom a individuálnom. BY:LARM predstavil tých najperspektívnejších hudobníkov a otvoril pálčivé otázky hudobného priemyslu.
Severský hudobný trh bol tvrdo zasiahnutý pandémiou. Na dlhý čas sa musel uložiť do zimného spánku. Vysoká miera zaočkovanosti (76 percent s prvou dávkou) pomohla na konci septembra znovu otvoriť nočný život v Nórsku a umožnila zrušiť prakticky všetky lokálne opatrenia po 561 dňoch tvrdého lockdownu a reštrikcií, pričom sa stále dodržiaval prísny režim pre cudzincov a turistov prichádzajúcich do Nórska.
Vďaka tomu sa mohli otvoriť koncertné haly, nočné kluby, múzeá, galérie, divadlá. Nočný život opäť privítal nedočkavé publikum, ktoré si mohlo koncerty a parties vychutnať bez obmedzení – zrušilo sa limitovanie kapacity, rozostupy, zákaz tancovať, povinnosť rúšok a respirátorov. Tie neboli takmer vidieť ani v interiéri, ani v uliciach Osla. Netrpezlivosť po návrate do normálu sprevádzala násilie počas prvých dní veľkého znovu otvorenia, čo je zapríčinené aj tým, že Nóri majú kladný až rozporuplný vzťah k alkoholu. Nočné ulice Osla pripomínali miestami vikingské nájazdy – hlučné, divoké. Možno to bolo aj zapríčinené nahromadenou energiou a nedočkavosťou. Pri priamom kontakte s domácimi ste spoznali ich temperament aj spoločenskú povahu s veľkým zmyslom pre humor.
O návrate do normálneho života sa hovorilo aj na BY:LARM. Kým niektoré showcaseové konferencie a festivaly sa nechcú venovať iba pandémii, téma transformácia hudobného trhu bola témou mnohých panelových diskusií v Osle. Odborníci z hudobného priemyslu to nevnímali ako sťažovanie, ale pripravovanie stratégie o motivácii návratu koncertného návštevníka. Na konferencii sa stretli zástupcovia médií, vydavateľstiev, booking agentúr, nezávislí agenti, malé labely, ako aj veľké giganty.
Severský trh je špecifický a zaujímavý aj pre zahraničné spoločnosti, nie svojou veľkosťou, keďže päťmiliónová krajina nemôže konkurovať Nemecku či Španielsku, no je bránou aj do ďalších severských krajín, ale kúpyschopnosťou obyvateľstva, ktoré nemá problém zaplatiť vyššiu cenu vstupenky, taktiež vybaveniami koncertných sál a širokou ponukou stredne veľkých, veľkých aj intímnych klubov.
Na tvárach, úsmevoch, priateľských objatiach bolo vidno, že sú nesmierne radi späť medzi svojimi kolegami a v kluboch či koncertných sálach, teda vo svojom prirodzenom pracovnom prostredí. Jeden z delegátov povedal, že to bolo pre neho také intenzívne a chvíľku aj nezvyklé a intuitívne byť medzi ľuďmi, vidieť im do tváre, od ktorých sa odrážal pot z reflektorov a preplnených klubov. To je tá energia, ktorú viete načerpať iba naživo, nie za monitormi. Vychutnávali si to všetci – delegáti, publikum a samotní interpreti. A práve konferencia a showcase festival BY:LARM je najviac dôležitým bodom pre nordický hudobný priemysel.
Konferencia BY:LARM (30.09.- 01.10.2021)
Konferencia sa odohrala počas dvoch dní v priestore, kde sa vedľa seba nachádza tanečné divadlo Dansens Hus, multifunkčná Vulkan Arena, športový pub Pokalen. Tu boli sústredené diskusie a prednášky rozdelené podľa tém do dvoch rovín – domáce témy v nórskom (napríklad škandinávsky hiphop) a globálne v anglickom jazyku.
Hoci ústrednou tematikou bola pandémia a transformácia hudobného priemyslu, pozornosť sa obrátila aj na iné fenomény. Viacero panelov sa zaoberalo hudobnou publicistikou. Reč prišla na biografie a memoáre, ktorých mechanizmus odhalil anglický publicista, editor Lee Brackstone (Faber, White Rabbit Books) v rozhovore s Robom Youngom. Spoločne sa snažili prísť na úspech viacerých životopisov a nájsť správny balans medzi chrlením bulvárnych historiek a priblížením umeleckého a životného postoja hudobných osobností.
Na to nadviazal aj jeden z hlavných hostí konferencie, hudobník Bobby Gillespie z Primal Scream, ktorý v konverzácii s Nazneen Khan-Østrem, predstavil svoju autobiografiu Tenement Kid. Opísal v nej svoje detstvo a dospievanie v Glasgowe z pohľadu robotníckej vrstvy a fanúšikov futbalu, rock and rollu a spomienok na pôsobenie v The Jesus & Mary Chain, kde bubnoval.
V ďalšej panelovej diskusii sa Stephanie Phillips (The Guardian, The Independent, VICE, Crack Magazine) zamyslela nad poslaním afroamerickej kultúry, hnutím Black Lives Matter a ženskou emancipáciou v súčasnej pop music, pričom uviedla svoju najnovšiu knihu Why Solange Matters o speváčka Solange, sestre Beyonce.
Zaujímavý a veľmi intímny pohľad na vnímanie hudby v živote ľudí ponúkla Jude Rogers, jedna z najznámejších britských spíkeriek a publicistiek. V jej publikácii The Sound of Being Human sa píše o tom, ako nás hudba sprevádza od narodenia až po smrť. A skúmala to na všeobecných príkladoch, kedy sa nejaká spomienka viaže s konkrétnou melódiou, pričom si kládla otázku, prečo sa tínedžeri tak upínajú na svoje hudobné vzory, ale aj zo svojho súkromia, kedy jej hudba pomohla vyrovnať sa so smrťou otca, či dodala viac duševnej sily počas materstva.
Pandémia nielenže zatvorila všetky koncertné sály a kluby, uväznila umelcov vo svojich domovoch či štúdiách, ale po (čiastočnom) otvorení stále nie sú doriešené všetky náležitosti. Dopad na trh je devastujúci, no život musí ísť ďalej a je potrebné hľadať riešenia v meniacom sa trhu. Odpovede na otázky Lisy Blanning, ako sa zmenila forma ich práce, hľadali agenti Lucy Atkinson (Earth Agency) Anita Wisløff (All Things Live), Jon Dunn (Parallel Lines Promotions). Svorne tvrdili, že na svoju prácu potrebujú cestovať, keďže sú často usadení medzi dvomi až tromi mestami, kde fungujú. Osobné stretnutia nahradili tie virtuálne a tým sa zmenil nielen koncept ich práce a ponúkanie interpretov, ktorých zastupujú, ale aj tvorba svetových koncertných turné.
Nepozerať sa do minulosti, ale do blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti, aby sa mohol, čo najskôr naštartovať hudobný priemysel, prišli debatovať Martin Nielsen (Live Nation), Anton Teichmann (Mansions and Millions), Peggy Szkudlarek (Dif Productions). Táto diskusia bola zaujímavá aj z pohľadu promotérov pôsobiacich v troch veľkomestách – Paríža, Londýna, Berlínu – ktoré sú dôležitými záchytnými mestami pri tvorbe koncertných turné. Lenže, čo robiť, keď každé z nich má iné reštrikcie, podmienky, opatrenia…
Diskutujúci hovorili o vlastných skúsenostiach, keď v Berlíne bolo v tú dobu v kultúre všetko utlmené, keďže vládna pomoc bola viac než štedrá, kým v Paríži sa divák vracal do koncertných sál iba pozvoľne a Londýn zase trpí post brexitovým syndrómom. Veľa sa diskutovalo o tom, že menšie podujatia by mohli mať výhodu nad tými väčšími a to v čase, kedy veľké firmy dlhujú ľuďom tisícky a tisícky vstupeniek. Budú sa zvyšovať ceny vstupeniek, zatiaľ čo dražejú všetky dodávateľské služby, energie atď.? Aj tieto neľahké vyhliadky miernila typickým severským humorom, moderátorka diskusie Erica Leypoldt (Nordic Live).
K ďalším konferenčným aktivitám patrili rôzne neoficiálne aj oficiálne stretnutia – Ja Ja Ja Nordic Brunch zorganizovali speed míting pri káve, kde sa mohli záujemcovia pozoznamovať so zástupcami platformy a vymeniť si kontakty. Podobné aktivity urobila aj asociácia NEMAA (Norwegian Entertainment Managers and Agents Association), ktorý chceli prepojiť manažérov a agentov s nádejnými hudobníkmi.
Oficiálnou súčasťou konferencie BY:LARM bolo odovzdávanie ocenení Hyundai Nordic Music Prize 2021 za najlepší nordický album, v ktorom zvíťazila Clarissa Connelly. Hudobníčka žijúca v Dánsku získala cenu za album The Voyager, o ktorom rozhodla odborná porota v zložení Birgitte Mandelid (NO), Arnar Eggert Thoroddsen (IS), Ilkka Mattila (FI), Annah Björk (SE), Anna Ullman (DK), Jeanette Lee (Rough Trade), Jude Rogers (The Guardian), Eric Deines (Jagjaguwar), Stuart Maconie (BBC).
Zoznam nominovaných na Hyundai Nordic Music Prize 2021:
Bára Gísladóttir/Skúli Sverrisson – Caeli
Oranssi Pazuzu – Mestarin kynsi
Nekromantheon – Visions of Trismegistos
Clarissa Connelly – The Voyager
Klara Keller – Hjärtans fröjd EP
Ane Brun – After The Great Storm (recenzia na Music Press.sk)
girl in red – if i could make it go quiet
Showcase BY:LARM (30.09. – 02.10.2021)
Poloha festivalu sa rozprestiera na viacerých miestach centra Osla (tri, štyri križujúce ulice – všetko dostupné do pätnásť minút pešo) a má reprezentovať mestský život, kde najmä domáci chodia na podujatia, ktoré im pripravujú organizátori, umelecké kolektívy, samospráva. Po raňajších a obedňajších konferenciách boli pre delegátov a verejnosť pripravené koncerty v cca štrnástich venues. Okrem klubov (BLÅ, Rockefeller, John Dee atď.) to boli aj bary (Kafé Hærverk, Krøsset), spomínaná multifunkčná Vulkan Arena, ako aj dva kostoly (Kulturkirken Jakob, St Edmunds Kirke). Koncept showcaseového festivalu tu funguje takým spôsobom, že účinkujúci počas troch dní hrajú viackrát a to v rôznych lokalitách.
Títo účinkujúci zaujali našu redakciu:
EYES – Dánska hardcorová kapela, ktorej zvuk sa približuje k metalu. Nie náhodou je najčastejšie prirovnávaná ku kultovému Converge. Fungujú pomerne krátko, iba štyri roky, ale členovia majú bohaté skúsenosti z undergroundu. Bohatšie aranžmány sú dané zostavou dvoch gitaristov, basgitaristu, bubeníka a sólového speváka s neprítomným pohľadom – Victora Kaasa. Ten je výrazným frontmanom, ktorý vie meniť spevácke polohy a pritvrdiť z tvrdšieho do ešte tvrdšieho prejavu, a strhnúť pri tom svojich spoluhráčov a poslucháčov.
Gaupa – Švédska rocková kapela sa inšpiruje tvorbou z prechodu od éry sixties do seventies. A práve zo Škandinávie prišiel v posledných rokoch revival, ktorý oživil záujem o fúziu folku a rocku – z tých známejších spomeňme napríklad švédskych krajanov Blues Pills. Princíp je podobný – blonďavá diva s hlbokým vokálom a excentrickým vystupovaním typu Janis Joplin, zdvojená rytmická gitarová sekcia, folkové motívy… Speváčka Emma Näslund sa precítene zosobňuje do skladieb, v ktorých sa miešajú prírodné námety s rockovým drivom a psychedelickým soundom. Minuloročný album Feberdröm doma vo Švédsku zaujal, uvidíme či sa im podarí usadiť aj na európskych koncertných pódiách.
Why Kai – Jedno z najlepších hudobných vystúpení predviedli muzikanti z Osla. Tento projekt vedie producent a klavirista Kai von der Lippe. Tým, že sa svoje vízie rozhodol nereprezentovať sám, ale aranžoval ich pre štyroch členov, vznikli výborne inštrumentálne skladby s rôznymi prekvapeniami a odbočkami. Homogénny zvuk nenarušil, iba obohatili akordeónové party Daniel Daniela Reyes, ktoré nasávali jazzový feeling aj tanečný prejav (synthpop, synthwave) celého zoskupenia. Repetetívne celky sa rozkladali nepravidelnými rytmami a prechodmi, ktoré poslucháča držali v napätí aj pri tancovaní.
Ingri Høyland – Hôy La – Performerka a skladateľka zaobaľuje prostredníctvom tohto projektu svoje vnútorné pocity zraniteľnosti, smútku aj hnevu do expresívnych zvukov. Experimentálnejšiu prácu so zvukom, svetlom aj priestorom, v ktorom vystupuje (v tomto prípade v kostole St. Edmunds Kirke), polarizuje napätie a uvoľnenie prostredníctvom disonantných zvukov, repetícii aj minimalistického konsenzu so svojimi spoluhráčmi. Intímny prerod na pozadí triphopových beatov a sónických tryskov rozkladaných v menších motívov.
Svartepeeng – Príklad typického, autentického severského hardcore punku. Energia, entuziazmus, bez zbytočných sól a nadbytočných riffov. Všetko je oholené na kosť v dvojminútových skladbách. Brutalitu a tvrdosť zbavujú ťažkopádnosti, pričom na pódiu z nich srší oduševnenosť a zápal. Organizátori festivalu BY: LARM ich umiestnili do kostola Kulturkirken Jakob, kde rozliate pivá na dlážke, strkanice a divoké tance, vyvolávali úsmev na tvári publika – podobný je aj severský underground – brutálne úprimný, ale nie násilný.
Peder Niilas Tårnesvik – Niilas – Elektronický producent, ktorého formuje umelecká scéna mesta Bergen, ako aj úchvatné scenérie nórskej prírody. Vzniká tak kombinácia lyrického subjektu z mestského aj rurálneho prostredia. Alebo inak povedané – IDM pre priaznivcov Jona Hopkinsa. Debutový album Also This Will Change z minulého roku zarezonoval vo viacerých anketách, pričom ho mnohí domáci publicisti považovali za to najlepšie, čo vyšlo z elektronickej scény. Zaslúžená pozornosť bola zavŕšená vystúpením v kostole Kulturkirken Jakob a podfarbená asociáciou polárnej noci z laserov.
Angående Mig – Ako spojiť popové melódie s rockovou priamočiarosťou, neopakovať sa, vybočovať z davu a mať vlastný názor? Dánska interpretka Angående Mig spája popovú ľahkosť s rockovými a elektronickými aranžmánmi. Miestami výbušná, občasne melancholická, prítomne charizmatická.
Hannah Storm – Je zase úplným protikladom. Lyrické, miestami až gýčové melódie, idú správnym smerom k tým, ktorí majú radi dobrý pop a chcú počúvať niekoho, kto to vie poriadne robiť. Pekné zafarbenie hlasu a sebavedomie potrebné k tomu, aby ste vedeli ovládnuť celé pódium, vytvára oddychovú hudbu, ktorá poteší a neuškodí hudobnému vkusu. Takto vie osloviť aj poslucháčov Adele, ku ktorej sa trochu štylizuje.
Jakob Emil Pedersen alias Springer – V záplave toľkých vystúpení a vzhľadom na ich krátkosť je pri showcasoch nesmierne dôležité, vedieť na seba upozorniť. A to buď priamo cez svoju osobnosť, alebo vibe, ktorý po sebe zanecháte na javisku, či cez piesne, ktorým poslucháč uverí, že k vám pasujú (hoci nemusíte byť tvorcom ich hudby či k textu), alebo tomu neuverí a nekúpi to. Melódia z pesničky Bad Chaoise zostala v hlavách hlavne preto, že ju Jakub Pedersen, vystupujúci pod menom Springer, precítene a vzrušene odspieval. A to upriamilo pozornosť na mladého, talentovaného interpreta, ktorý si vypožičiava hlasový prejav od Princa a pohyby od Michaela Jacksona.
