Minulý víkend vyvrcholil 15. ročník festivalu FM4 Frequency v rakúskom mestečku St. Pölten. Zaujímavý hudobný program trojdňového festivalu, doplnený o umelecký zážitok z Art Parku, či iných nehudobných atrakcií, vygradoval vystúpením headlinera, dnes už priam legendárnej americkej rockovej kapely Linkin Park.
Naozaj, vedeli ste, že festivalové šialenstvo treba reálne zažiť na vlastnej koži, a až potom pochopíte, o čom to celé je? Samozrejme každý festival má svoju špecifickú atmosféru. Tá „frekveňtácka“ bola v zmysle ferekvencie „by the way party“. Ak ste také niečo ešte nezažili, nezúfajte, sezóna letných festivalov je tu rok čo rok. Len si treba správne vybrať.
Ale poďme pekne po poriadku. Ako sa dá dostať na festival FM4 Frequency? Autom, autobusom i vlakom. Najlepšie je krátku cestu z Bratislavy absolvovať vlakom. Do Viedne je to hodina cesty, a následne menej ako polhodina na hlavnú vlakovú stanicu v meste St. Pölten. Odtiaľ za poplatok premávala kyvadlová doprava priamo do areálu festivalu. Jediné, čo nás veľmi nepríjemne prekvapilo hneď v úvode, bolo počasie. Nakoľko jemne pršalo, v areáli i v kempe bolo miestami toľko blata, že sa v ňom „frekvenťáci“ borili i zabárali. Kto nemal gumáky, musel sa viac brodiť.
FM4 Frequency – documentary 2015
Na hlavnom SPACE stagei sa predstavili kapely ako Mighty Oaks, The Wombats, Bad Religion, The Script, Alt-J, Major Lazer, The Chemical Brothers, Simple Plan, The Prodigy, či spomínaný headliner Linkin Park. Koncerty mali dobrú úroveň. Jediné, čo zamrzelo, že niektoré kapely mali na sebaprezentáciu len cca 45 minút, čo bolo dosť nepostačujúce. Úplne bez prídavkov, rakúske publikum neprotestovalo. Stálica The Prodigy predvietli za obrovského záujmu početného publika kvalitný nárez notoricky známych hitov, ktoré dookola bavia asi každú generáciu. Nový album The Chemical Brothers znel až príliš vesmírne, no pridali aj staré tanečné hitovkové sety. Nebolo však plno. Linkin Park začal prvú polovicu svojho vystúpenia novými piesňami z albumu The Hunting Party, čo je vlastne ich šiesty štúdiový počin a znovu prišli s novým smerom, priam v štýle hard rocku až metalu. Album je riadený gitarami a bicími, tvrdší a agresívnejší. A tak znela aj prvá časť ich koncertu. Neskôr prišli asi všetkými očakávané hity na čele s „in the end“. Došlo aj na nejaké prídavky, čo bolo priam nevídané.
Na Green stage sa dobrými výkonmi zaskveli najmä černošský spevák Kwabs, známy pesničkár José González, ktorému predsa len viac sadne interiérové pódium, legendárna punk rocková stálica The Offspring, veselá nemecká ska formácia Irie Révoltés, rockoví tvrďasi Enter Shikari, švédski rockeri Truckfighters, či ich americkí kolegovia Interpol, hardrockový Halestorm, a ďalší. Chýbala veľkoplošná obrazovka, najmä na preplnenom koncerte The Offspring, vzadu nebolo dobre vidieť. Ďalším mínusom boli už spomínané krátke vystúpenia menej známych kapiel v trvaní pol hodiny.
Irie Révoltés – live at FM4 Frequency 2015
Trošku pomimo, čo sa účasti obecenstva týka, ostal Weekender stage umiestnení v interiéri haly, čo bolo na škodu. Vynikajúce vystúpenia, známych, či menej známych interpretov. A to najmä obľúbencov rádia FM4 a domácu scénu zastupujúci alternatívci v indie rockovom šate, Catastrophe & Cure, hlasovo nadaný austrálsky spevák, Josef Salvat, známy svojím vydareným coverom od Rihanny, diamonds (in the sky), americkí rockeri The Last Internationale, britský alternatívny rock v podaní kapiel Lonely The Brave a We are the Ocean, kanadského hudobníka a pesničkára s pseudonymom Northcote, či skvelej anglickej speváčky a skladateľky, Raei Morris. Určite si zaslúžili vyššiu pozornosť publika, a miestami to vyzeralo, že kapela z Londýna, či USA, prišla zahrať 50 fanúšikom súkromný koncert, čo z času na čas prekvapilo i samotných interpretov. V tej istej hale plus vedľajšej, spolu prepojenej, sa do rána odohrávala nočná projekcia DJov. Kapacitne boli dve haly v noci preplnené, pohyb a tanec bol mierne sťažený.
Raei Morris – Under The Shadows
Festival mal napriek všetkému veľmi dobrú atmosféru a všetci boli naladení na pozitívnu frekvenciu nekonečnej párty a zoznamovania sa. Trošku ma zarazilo správanie sa rakúskej mládeže, ktorá nedbala na slogan zeleného festivalu, „party hard but clean“, a v kempe urobili doslova smetisko. Nedbali pritom ani na čistotu rieky, v ktorej sa nielen chladili, ale aj šampónovali, pričom cudzie im nebolo hádzať plechovky a iné odpadky priamo do rieky, kde mimochodom boli krásne veľké ryby, ktoré museli mať z návštevníkov poriadny eko šok. Tak som sa sám seba pýtal, kde je ten silný rakúsky ekologický sentiment? Asi ho nechali vo svojich príbytkoch. Takže i tak vďaka organizátorom za príjemne zvládnutý festival, a čo dodať? Vidíme sa budúci rok, a to 18. až 20. Augusta 2016, priatelia!
