Hudba a reklama. Dva svety, ktoré sa navzájom potrebujú, no predsa majú k sebe podivuhodný vzťah. Pieseň je vazalom a produkt ospevovaným centrom. Svoje o tom vie aj José Gonzáles, keď jeho verzia piesne Heartbeat zaznela v reklama pre firmu SONY a spolu s vizuálom okato vyčnievala. Hudba a spev rezonovali, vizuál hypnotizoval a produkt sa hrdo pýšil. Odvtedy už bolo všetko ináč a aj vďaka (či napriek tejto reklame) José Gonzáles ostal v širokom hľadáčiku poslucháčov doteraz.
José Gonzáles je autor, ktorý sa neponáhľa v hudbe ani tvorbe. Doposiaľ má od debutu Venner (2003) štyri plnohodnotné albumy. Pri subtílnosti jeho tvorby azda tak akurát. Posledným albumom je Local Valley (2021) a pri príležitosti NuJazzDayz navštívil tentokrát Trnavu. Konkrétne útulný priestor vyhľadávaného kultúrneho centra Nádvorie. Kým sa Nádvorie naplnilo, na programe bol Warm up DJ set. Dobrá voľba, keďže José Gonzáles bol jediným interpretom večera.
Čím nás mohol José Gonzáles prekvapiť? Otázka, ktorú si kladiem vopred. Správny okamih ,neprenosné situácie, vzájomná interakcia, priestor, počasie…snáď každý detail, ktorý ide „pomimo“ hudbu a predsa má o nej čo povedať. Cez tieto osobitosti si pamätám koncert na Pohode 2010 a tento konkrétny zážitok (nazvime ho udalosťou) si nesiem v sebe doteraz. Čo všetko sa objavilo zo spomienok o dvanásť rokov neskôr? Mnoho a predsa nie toľko, aby trnavský koncert bol tým ďalším „nezabudnuteľným“.
José Gonzáles aj v piatok večer ukázal to, čo mu ide najlepšie. To čo sa nedá naučiť ani vypilovať. Súlad jeho vystupovania, pohybu a úsporných prehovorov je zrkadlom jeho tvorby. Ľudské teplo, hmatateľná pokora. Prehnané? Takto sa Gonzáles prezentuje, taká je aj jeho hudba, tak ho chcem(e) vidieť a počuť.
Od prvej skladby po poslednú sa na pódiu dialo všetko prečo sa teší Gonzáles veľkej obľube. Priestor postupne dostávajú novšie piesne z albumu Local Valley, stred setu začne farbiť decentné použitá elektronika a tanečné nálady (Swing), rovnako ako ich Gonzáles prezentuje na štúdiových nahrávkach.
V správny moment prídu na rad aj stabilné covery – jemne improvizovaná Blackbird od The Beatles a jeden z vrcholov koncertu Teardrop od Massive Attack: majstrovstvo a odvaha spraviť z freneticky známeho hitu nemenej silnú pieseň, ktorá si na pocitovej úrovni podáva ruky s originálom. Veľkú odozvu zožne medzi iným aj pieseň Crosses, zaradená v úplnom finále. Záplava smartfónov nad hlavami, signalizovala úplnú bodku Heartbeats.
Či už Gonzáles sem-tam nie dokonale intonuje, alebo rytmický zakopne koniec-koncov nevadí. Kolísavú kondíciu elegantne odbije príhodou z nočných debát z predchádzajúceho koncertu v Ľubľane. Na pódiu je naozaj všetko správne. Problematická ostáva „to okolo“ spomenuté na začiatku.
V priestore nádvoria, sa každý detail, ruch stáva a nežiadaným sprievodom celého večera. Otvorený priestor, stojaci ľudia a zvuky z baru, kuchyne jednoducho vadia. Až v úplnej blízkosti pódia – takmer tesne pod reprosústavou – sa týchto neželených rozptýlení dá zbaviť. Či už stojím vzadu alebo v takmer úplne vpredu, navôkol sa vytvárajú diskusné skupiny, ktorým akosi uchádza na aký koncert prišli. Snáď to bolo len moje „šťastie“.
José Gonzáles je výnimočný a zaslúži si túto výnimočnosť rozmeniť vo vhodnom priestore a spoločnosti. Pri ďalšom nabudúce verím, že po sediačky a v interiéri – alebo len v správny čas na správnom mieste.
José Gonzáles, 14.10. 2022, Nádvorie, Trnava
