Čarodejáles, festival? Alebo len čakanie na vystúpenie Kryštof, Charlie Straight a Tomáša Klusa? Aj tak by sa dal charakterizovať štvrtý ročník prvého podujatia pod holým nebom.
Práve nebo, či skôr predpovedaný dážď bol pre nás spolu so štvrtkovým termínom svojím spôsobom odrádzajúci. No my sme sa nedali a opantaný festivalovou náladou sa vydávame na miesto konania, brnenskú Riviéru. Hneď po príchode nás prekvapil papier oznamujúci, že nie je možné sa vrátiť na festival, pokiaľ odídeme z areálu. To nás trochu zamrzelo, hlavne s prihliadnutým na fakt, že má pršať. Chvíľu sme tento fakt trávili a nakoniec ideme na obhliadku festival parku. Oproti minulému roku sa nič nezmenilo, ba dokonca pár akcií ešte ubudlo, a tak sa rozhodneme ísť vypočuť si kapelu Johny Said the Number. Chalani, ktorý boli predkapelou Ine Kafe na ich brnenskom koncerte hrali aj napriek zlému ozvučeniu, výborne. Ocenilo predovšetkým asi dvadsať dievčat a štyria pogujúci punkáči, ktorí sa stali svedkami ich koncertu. No to bola na dlhú dobu posledná svetlá chvíľka dna, keďže nasledovalo maďarské ska zoskupenie Panonia All Stars Ska Orchestra, ktoré ma moc nezaujalo a nedokázali to ani kapely na ostatných pódiách.
A tak sa až do vystúpenia o 18.00, len schovávame pred dažďom, popíjame pivko, zívame a čakáme na spásu. A tá prišla v podobe s Tomáša Klusa. Úprimne som nečakal, že pesničkár, či skôr svojimi textami básnik, dokáže spraviť nejakú šou. No mýlil som sa. Tomáš vystupoval spolu s ďalším gitaristom a okrem svojich klasických piesní dokázal zaujať predovšetkým improvizáciou, keď mu ľudia z publika kričali, aký štýl má zahrať, a tak sme sa dočkali premeny pesničkára na rapera. Jeho vystúpenie bolo sprevádzané neustálym ženským krikom, na ktorý Tomáš rafinovane odpovedal vtípkami a uštipačnými poznámkami. Celé jeho vystúpenie bolo veľmi milé, umelecké a dokonca sme sa dočkali aj hereckej scénky, keď publikom tlieskalo skôr jeho pomocníkovi, ako jemu. Tomáš Klus bol priam perfektný, išla z neho láska a radosť, z toho, že sa našiel ako pesničkár, za čo dostal aj náležitú odozvu. Výborné vystúpenie sa však skončilo a my sme museli zase blúdiť a čakať na ďalšieho kvalitného interpreta. Tu nás na chvíľku mohla vytrhnúť z nudy voľba najlepšej Čarodejnice, no ani tá nepomohla.
Odbila 20. hodina a my čakáme v dave na Charlie Straight. Chalani vystúpili na čas a dali zabudnúť na predchádzajúce vystúpenie. Mladá kapela ovenčená cenami Andela a MTV ma znova prekvapila. Doteraz som nemal česť zhliadnuť ich koncert a ľutujem. Postupne zahrali skladby z albumu She Is a Good Swimmer, medzi ktorými nechýbali ich najsilnejšie skladby ako „Upside down, Platonic Johny, či Your House“ . Publikum reagovalo výborne a keby sa spevák Albert Černý neprihováral publiku po česky, tak neviem, či som na koncerte britskej partičky, alebo obyčajných chalanov z Třinca s obrovským talentom. Charlie Straight boli neuveriteľný a celý koncert zakončili vo veľkom štýle, keď Albert napodobnil Flaming Lips s ich koncertnou aktivitou, Zorbingovou gulou s ktorou sa predieral nad hlavami fanúšikov. Odvážil by som sa tvrdiť, že kapela Charlie Straight sa postupne prepracuje medzi absolútnu špičku Československej hudobnej scény, prerastie ju a naša generácia sa v nej absolútne stotožní.
Po perfektnom koncerte sme konečne nabitý tou správnou energiou a tešíme na headlinera celého festivalu, kapelu Kryštof. Zoskupenie okolo frontmana Richarda Krajča nám po predchádzajúcich vystúpeniach ukázalo, aké to je keď vystupujú profesionáli s dlhoročnou kariérou na vrchole popularity. Pevne sa chopili tejto úlohy a dokázali vystupňovať náladu, ktorú pripravili Charlie Straight a Tomáš Klus. Fanúšikovia sa už nemuseli tváriť, že vedia texty piesní, ale naozaj spievali z plného hrdla, tlieskali ako len mohli a podaktorí aj tancovali. Formácia Kryštof odohrala energické a kompaktné vystúpenie plné hitov, ktorá každý poznal, a tak sme si mohli zaspievať spolu s Richardom na „Jeviště, Rubikon, Atentát, či na pecku Obchodník s deštěm“, pričom nás okrem Richarda bavil nevedome aj gitarista Evžen Hofmann, ktorý strúhal grimasy, na spôsob najväčších metalových gitaristov. Po tomto koncertnom zážitku nám však už nezostali žiadne sily, a tak sa uzimený, zmoknutý spolu s väčšinou návštevníkov vydávame na cestu domov.
Bol teda Čarodejáles festivalom? Áno, zažili sme úžasné vystúpenia nastupujúcej hudobnej generácie Tomáša Klusa, Charlie Straight, či trochu staršieho zoskupenia Kryštof, ale to bolo čo sa týka hudby pre mňa všetko. Ale tak ako sme každý odlišný povahou, tak každý má odlišný hudobný vkus a som presvedčený, že na svoje si prišli fanúšikovia aj iných žánrov, či už vo vystúpení Cocotte Minute, v kapele Visací Zámek, alebo iných, a to je to čo robí festival festivalom, rozmanitosť.
Autor: Lukáš Osvald/Musicpress.sk
Foto: Dorota Ciompová/Musicpress.sk
