Premiéru v rámci samostatného slovenského koncertu si nemohli predstaviť lepšie. Charlie Straight sa prvý krát predstavili tunajšiemu publiku ešte na jeseň 2010, kedy v bratislavskom Lofte hrali pre bezmála 30 ľudí. O tom, že tříneckí muzikanti odvtedy prešli kus cesty svedčil beznádejne vypredaný KC Dunaj. Stredajší bratislavský koncert bol jedinou slovenskou zástavkou v rámci turné Slow Heartbeat Tour 2012 k aktuálnemu albumu tejto českej indie popovej kapely.
Priestor pred koncertom samotných Charlie Straight bol venovaný kapele-nekapele The Infants. Skupina hitu Peek A Boo kedysi rotujúceho aj v Rádiu_FM, sa dala na vlnu poetickejšiu, predstavili nové piesne a slovenské texty. Nesmelo odohrali a odspievali a omladine pod pódiom rozšírili hudobné obzory.
Intenzívny pyskot majoritne ženského, resp. dievčenského osadenstva v KC Dunaj bol znakom, že na pódium už vybehla štvorica Charlie Straight. Kapela v ostatnom čase zbiera prevažne pozitívne kritiky na ich druhý, muzikantsky vyzretejší album Someone With a Slow Heartbeat, na ktorom spolupracovali s renomovaným producentom Guyom Fixsenom. Verní fanúšikovia sú nadšení. Tí, ktorých nepresvedčili debutom She´s A Good Swimmer (2009), stále nechápavo krútia hlavou.
Začali zvesela osvedčenou Platonic Johny, nasledovanou novinkami Changing Trains a Dear Jack. Dojemno vytvorili trojlístkom Your House, Something New (pompézne doplnenou výstrelom konfiet) a Too Many Knives. Práve pomalšie kúsky dávajú vyniknúť Albertovmu speváckemu prejavu, v ktorom málokedy počuť falošný tón. Hrali na city a dobre. Publikum si omotali okolo prsta, odmenou im boli neutíchajúce ovácie. Práve živé hranie je obrovskou devízou tejto kapely, ich súhra je evidentná a každý jeden je podstatný. Hudobná virtuozita Michala Šupáka, ktorý bežne vystrieda 2 – 3 nástroje a stihne strihnúť aj vokály, Jan Cienciala (navonok) ležérne triafajúci basové linky, rytmický drobnohľad Pavla Pilcha a Albert, ktorý sa narodil pre jediné: byť frotnamon sú príkladom toho, že hudbu treba robiť bez pretvárky a hlavne so srdcom. A za pozlátkou sa samozrejme skrýva tvrdá práca, talent, odhodlanie, ale aj naklonená správna strana mince.
Atmosféru maturitného plesu vyhrotila School Beauty Queen, k azda najsilnejším momentom patrila Coco. Potešila aj „nealbumová“ Picking Blueberries, pri Upside Down si frontman Albert hodil do pléna šlofíka a ochotne sa nechal unášať jemnými rúčkami. Slovenské fanúšičky by im určite neodpustili odchod bez prídavku. Fake plastic trees… a rozmýšľam, s akým výrazom tváre by sa na Charlie Straight pozeral Thom Yorke, niť mi však pretrhne ťahavé, celou sálou sa nesúce „We are free…“ , cítiť, že sa blíži koniec, publikum im necháva dušu, znejú posledné ozveny tamburíny, výskoty, úprimné ďakovačky zo strany kapely a neutíchajúci potlesk.
Po koncerte sa basák Jan Ciencala so značnou mierou satisfakcie vyjadril: „Sme nadšení, vôbec sme nečakali, že príde toľko ľudí. Očakávali sme tak 200-300, nakoniec prišlo takmer 400. Podľa prvých radov, čo som videl, boli reakcie úplne šialené.Také nemáme ani v Českej republike. Asi je to tým, že tu nekoncertujeme tak často.“ Na otázku, či ich niekedy v dohľadnej dobe ešte uvidíme na Slovensku sme dostali jednoznačnú odpoveď: „Určite!“.
Foto: Charlie Straight Official – Jiří Kovařík
