Predáva milióny albumov po celom svete. Jeho hudobné motívy vzbudzujú pestré emócie. Tie však na jeho bratislavskom koncerte akosi chýbali. Rozpačitý koncert Richarda Claydermana nezachránila ani majstrova charizma.
Richard Clayderman patrí k najúspešnejším klaviristom všetkých čias. Nikto nepochybuje o jeho interpretácii, hoci sa vybral cestou komerčných projektov. Žiadne ťažké témy, iba konsonantné tóny v ľúbivej piesňovej forme. Pokiaľ je však dopyt nemusíme mu to mať za zlé, pretože aj takáto hudba vie byť odrazovým mostíkom k Čajkovskému či k Schumanovi.
Bratislavský koncert Clayderman otvoril svojou najznámejšou interpretáciou Ballade pour Adeline , ktorú skomponoval Paul de Senneville, no spopularizoval ju práve tento francúzsky klavirista. Niektorá hráva najväčšie hity väčšinou až ku koncu, Clayderman však vsadil na istotu už v úvode. Vyšlo to. Obecenstvo sa uvoľnilo a sympatickému Francúzovi prešiel aj polovičný playback – síce umocnený prítomným sláčikovým orchestrom, ale v nepríliš kvalitnom nazvučení.
Richard Clayderman – Ballade pour Adeline
Claydermanova hudba je ako Paríž určený pre turistov. Pekný, sladký – teda presne taký, aký ho chcete vo svojich spomienkach mať. Jeho tóny sa až príliš pohybujú v tieni Eifellovej veže, namiesto toho, aby zablúdili do tmavých uličiek a bežného života. Celkový dojem potom pôsobí ako pohľadnica a gýčový suvenír. No to je trošku málo.
Tlačové správy sľubovali nezabudnuteľný umelecký zážitok, ale ten s polovičným playbackom, otrasnou projekciou a jednostrannou interpretáciou nemohol prísť. Ako prestupná stanica do serióznejšej tvorby však postačil.
