Medzi zvučné mená dvadsiateho štvrtého ročníka festivalu Pohoda v Trenčíne patrila nepochybne francúzsko-anglická herečka a speváčka Charlotte Gainsbourg. Pôvodne síce nepatrila k najväčším ťahúnom festivalu a jej meno nebolo toľko skloňované, napriek tomu však jej sobotňajší koncert patril k tomu najlepšiemu, čo Pohoda mohla ponúknuť.
Skoro dva roky stará nahrávka REST, ktorú speváčka naďalej propaguje, patrí rovnako medzi jej najlepšie albumy a všeobecne medzi najlepšie albumy roku 2017. V minulosti si ju aj náš hudobný portál zobral na mušku a zrecenzoval spomenutú nahrávku.
Ale späť na Pohodu k Urpiner stage. Na speváčku si museli návštevníci festivalu počkať celý sobotňajší deň. A prečo, to zistili práve v určený čas. Vyslovená požiadavka známej nymfomanky znela „hrať, keď bude tma – dancing in the dark“. Zo začiatku sa zdalo, že to speváčka nebude mať ľahké po koncerte Liama Gallaghera. Avšak tesne po jeho skončení si návštevníci začali obsadzovať predné rady pod pódiom a vyčkávali na samotný koncert. Necelú polhodinu pred začiatkom bolo pred pódiom naozaj plno. A koncert sa mohol začať.
Posledné dva roky, ktoré Charlotte Gainsbourg strávila na pódiách, stavila na minimalistickú svetelnú show. Svetelná show bola akousi odvrátenou tvárou chladného a melancholického prejavu samotnej speváčky. Akoby chcela všetkým odkázať. Som síce smutná a depresívna, nečakajte úsmev, ale zatancujte si so mnou. Tanečné a hypnotické to bolo od úplného začiatku až po samotný koniec. Bolo v tom cítiť francúzske disko, prítomnosť jej otca a herečkin cit pre atmosféru.
Čo sa týka setlistu, ten sa trochu oproti iným koncertom zostrihal a dal sa priestor tanečným kúskom. Ostatne, vystúpenie bolo výrazne podporené tanečnými beatmi. Každá prednesená skladba mala tanečnejšie aranžmá oproti albumovej verzii. Napriek tomu, že sa speváčka po pódiu len presúvala a publikum sa nesnažila dostávať do varu svojou osobnosťou, ľudia sa zabávali a tancovali. Zo starších kúskov sa dostalo priestoru aj songom ako The Songs That We Sing, Paradisco či posledná incestná Lemon Incest. Najznámejší a najtanečnejší song Deadly Valentine mal skoro 10 minútovú hyperhypnotickú verziu. Silnými synth-popovými skladbami boli určite Such A Remarkable Day, Sylvia Says či Les Crocodiles.
Charlotte Gainsbourg – Such A Remarkable Day
Blikajúce zrkadlové konštrukcie v tvare štvorcov a obdĺžnikov umocňovali celý prejav hlavnej protagonistky s jemným a diskrétnym hlasom. Speváčka komunikovala veľmi striedmo. Na ruku si napísala krátke pozdravy ako „Ahoj Pohoda“ či „Ďakujem“, ktoré neskôr zverejnila aj na svojom Instagrame. Posledný a jediný úsmev a svetlá vyhasli. Ľudia pod pódiom speváčku obdarovali niekoľkominútovým búrlivým potleskom, krikom a pískaním, pričom očakávali aspoň krátky návrat.
Organizácia jednotlivých koncertov je však asi neúprosná a tak si každý odniesol vo svojich myšlienkach predchádzajúcu hodinku tejto éterickej speváčky a kontroverznej herečky, ktorá to prenechala tento večer hlavne na hudbu, než na vlastnú osobnosť. Tá bola iba čerešničkou a atmosférou melancholickej diskotéky.
Charlotte Gainsbourg – Deadly Valentine
autor: Adam Škopp; foto: Dávid Majerský; interpretka: Charlotte Gainsbourg; Pohoda 2019; 13.07.2019; Letisko Trenčín, Trenčín
