Káblami preteká nielen tok informácii, ale aj zaujímavé zvukové vnemy, ktoré simulujú zvuk nášho pretechnizovaného sveta. Amplitúda hlukových stien sa v A4 šírila s legendou svetového noisu.
V roku 2005 sa na festivale Next predstavila kultová formácia Pan Sonic z Fínska. Strih. Trinásť rokov neskôr. Do zabehnutého priestoru so zabehnutou dramaturgiou prichádza Ilpo Väisänen. Bez svojho spoluhráča Mika Vainia, ktorý zomrel minulý rok. die Angel je pokračovaním línie radikálnych zvukov reagujúcej na industriálny zásah do životného prostredia. Väisänena v ňom doplnil nemecký multidimenzionálny tvorca Dirk Dresselhaus alias Schneider TM a austrálsky skladateľ a gitarový improvizátor Oren Ambarchi.
Ešte pred týmto triom sa predstavil domáci projekt Odpał. Zvukové štruktúry sa v ňom budovali pomaly a rozvláčne. Prvých dvadsať minúť sa položili základy a približne v druhej tretine sa dovtedy zhrnuté motívy zrýchlili, v pomyselnom time-lapse, pričom sa dosiahla symbióza medzi prírodnými a industriálnymi zvukmi.
Po krátkej prestávke sa z tmy vynorila trojica „hlučných anjelov“ a osvetlila miestnosť drone music a pôsobivou vizualizáciou. Atmosféra ťažela, hoci nemala takú ťaživú pôsobnosť, ako keby bola táto produkcia hraná v loftových priestoroch.
die Angel – Kitka
die Angel hľadajú a objavujú v našom reálnom svete široké zvukové spektrum, ktoré naň dolieha a jeho metafyzická premena prebieha cez káble a mašinky. Surové elementárne zvukové vstupy generovali cez spätnú väzbu s fúziou elektroniky, gitarového dronu a terénnych záznamov. Tento proces sa zrkadlil vo vizuálnej projekcii zvláštneho vlnobitia a bublín. Rozvibrované častice splývali do väčších častí a takto znie aj tvorba die Angel.
Ostrá dikcia nášho každodenného bytia v záplave virtuálnych sietí a optických káblov. Na publikum to pôsobilo až magicky upokojujúco. Zvláštny a hodnotný zážitok.
