Aj tento rok si inšpiratívna hudba, premosťujúca alternatívne, experimentálne a klasické žánre našla svoje miesto na druhom ročníku festivalu EX:CLASS v trnavskom Malom Berlíne. Spojenie troch umelcov (Alapastel, James Heather, Katarína Máliková) na jednom pódiu vytvorilo priestor pre novú dimenziu vnímania hudby v jej najhlbšej podstate.
Atmosféra počas skoro troch hodín bola magicky uhrančivá. Komorný festival ako prvý otvorila elektronická skupina Alapastel so sprievodným vizuálom od slovenských maliarov. Citlivá elektronika, farebné aranžmány a kolísajúca dynamika sa hrala s náladou prítomných. V niektorých skladbách ambientnú hudbu dopĺňal excelentný hlas Mariána Hrdinu, operného speváka Slovenskej filharmónie. Drásajúca a znepokojivá skladba Demon sa hrala s tými najskrytejšími myšlienkami poslucháča. Bolo to akoby v danom priestore vznikla čierna diera, do ktorej ste mali chuť vkročiť a nechať sa vtiahnuť do neznámych miest. Každá jedna bunka v ľudskom tele rozmýšľala sama za seba a nechala sa ovplyvniť prítomnými hudobno-vizuálnymi prvkami.
V druhej časti prišiel na rad britský skladateľ a klavírista James Heather so svojím minimalistickým, za to emočne silným koncertom. Klavír, samotný James, intímne nádherný a precítený prejav v jednotlivých songoch z albumu Stories From Far Away On Piano. James Heather pôsobil veľmi skromne a pokorne. Vznešené vlastnosti, ktoré pôsobia ako ten najčistejší balzam na dušu sa odzrkadľujú aj v jeho jedinečnej tvorbe. Kto by to povedal, že takto jednoducho vyskladaný koncert zanechá ten najmagickejší zážitok u poslucháča? A predsa zanechal a zanechá ešte na dlhú dobu.
Hneď na začiatku však bolo všetkým jasné, že väčšina osadenstva čakala na posledný koncert. Nie preto, že chceli odísť alebo by boli unavení. Práve naopak. Čakali na blížiaci sa hurikán v ženskom tele s menom Katarína Máliková, ktorý ich vytrhne z miesta a prenesie do šialených miest vnútorného sveta tejto malej ženy s obrovským multitalentom. ŽENA, KTORÁ SI PODMANILA HUDBU. Koncept koncertu sa držal v presných formách konceptu albumu Postalgia. Katarínu na pódiu sprevádzala perfektne zohraná kapela s rozsiahlym set-upom (skoro sa do priestorov pódia nezmestil). Úvodné intro Ústa naznačilo, že sa zvyšok večera bude niesť v hutne elektronickom móde.
V prvých troch skladbách (Ústa, Čierna šelma, Vodník) speváčka dokázala, že v elektrohrátkach je doma. Vodník musel presvedčiť všetkých, že Katarína Máliková na poli elektronickej hudby vie, čo robí a ako to robí. Bola to silná explózia, ktorá predurčuje, že tento song bude ešte len časom docenený. Samotné reakcie ľudí svedčili o tom, že sa jedná o výrazný počin, po ktorom siahlo aj americké radio KEXP. Ďalšie skladby tvorila clivejšia a skľúčenejšia produkcia z ambicióznej náhrávky. Bjorkovský song Rozhodnutie v živom prevedení pôsobil ešte viac napätejšie a dramaticky, pričom Skrytý a De Profundis odľahčili celú postalgickú atmosféru. Koncert si vyslúžil dlhý potlesk, ktorý speváčku nakoniec vrátil ešte s príjemným bonusom.
Festival Ex:Class tento rok nastavil latku veľmi vysoko. Svoj cieľ splnil nad rámec toho, čo ponúkol. Vytvoril vlastný hudobný mini svet, kde je možné všetko. Neostáva nám nič iné, len trpezlivo čakať na ďalší ročník.
