Naposledy jeho intimitu prehlušili bratislavské delá. Britský pesničkár to však zobral s úsmevom a našťastie nezanevrel na našu krajinu. Už po tretí krát sa predstavil FINK v Bratislave – tento krát však v samostatnom klubovom koncerte.
Fink vlastným menom Fin Greenall sa po prvý krát predstavil na Slovensku ešte ako sólový umelec v roku 2009. O pár rokov neskôr vystúpil na festivale BA City Beats, tam však historické oslavy nášho hlavného mesta pokazili celkový dojem. Až do tretice sa splnil sen fanúšikov vidieť Finka na plnohodnotnom koncerte v klubovom priestoru. Ešte pred vrcholným „obývačkovým“ divadlom sa odohral koncert predskokana Douglasa Dare, ktorého doplnila neznáma vokalistka. Sympatický mladík sa vo svojom vystúpení zameral na skladby z nedávno vydaného albumu Whelm. V temne štruktúrovaných baladách si dal záležať na syntéze medzi hudobnou zložkou a textom.
Douglas Dare – Swim
Po tomto príjemnom prekvapení postupne prichádzali na pódium hudobníci, na ktorých netrpezlivo čakal zaplnený klub. Fink kedysi vystupoval iba sám, s efektovými krabičkami, ktoré suplovali kapelu, ale pochopil, že ak chce svoje skladby prezentovať pred viac ľuďmi a vo väčších sálach bude potrebovať na to ďalších muzikantov. Vylepšil a zhutnil sa tým jeho zvuk, ale Fink sa naďalej snaží nerobiť kompromisy, ktoré by museli ísť na úkor intímneho posolstva jeho tvorby.
FINK – Loosing to Closely
Problémom podobných predstavení je, že pokiaľ nesedíte v koncertnej sále, ale v hudobnom klube, tak ľudia majú tendenciu odbiehať k baru, rozprávať sa a koncentrovane nevnímajú čo sa im predostiera na javisku. No Fink pre slovenské médiá povedal, že to nezatracuje. Proste chce hrať hlavne pre ľudí, ktorí ho počúvajú. Podľa neho nemá cenu publikum tíšiť, alebo demonštratívne pridať na dynamike a hlasitosti. Ľudsky si myslí, že účelom koncertu môže byť aj zblíženie. A to sa odohralo aj vďaka podmanivej, až snovej atmosfére. Hudobníci z kapely si priniesli vlastné svetlá, ktoré odkryli pôžitok zo spoločenskej udalosti k domáckemu charakteru. Spolu s rozkolísanými tónmi boli diváci vtiahnutý do vlastného stavu pokoja.
FINK – Pilgrim
V skladbách to nebolo o virtuóznych pasážach, ale o pocite. Celá Finkova impresívna hudba je pripodobnená k peknému obrazu, ktorý by ste si doma zavesili a viete, že vždy keď sa na neho pozriete, tak vás to upokojí. A taký bol aj bratislavský koncert, plný emócií, vyzretého muzikantstva a poznania, že ešte existujú muzikanti, ktorým nejde iba o peniaze.
