Dropkick Murphys; Frank Turner & the sleeping souls; Tommy Gun – 28.01.2013 – Gasometer – Viedeň
Jedna z najpopulárnejších folk / celtic punkových skupín prišla po roku opäť do viedenského Gasometru. O americkú kapelu Dropkick Murphys, ktorá má povesť jednej z najlepších koncertných skupín, je vždy veľký záujem. Pri vyhlásení svetového turné preto spozornia aj krajiny, ktoré sa v pláne koncertov Dropick Murphys nenachádzajú.
Viedeň je vďaka svojej povesti európskej križovatky ako aj za pomoci Skalar Entertainment pevnou zastávkou a ani tento krát nechýbali Čeci, Maďari, Poliaci, Srbi či Slováci (prišiel aj organizovaný výjazd z Wayout Booking). Bez tejto medzináročnej účasti by celkový dojem nebol taký intenzívny, nakoľko rakúšania sú povestní svojou chladnosťou. Vo vybičovanej atmosfére a pri výbornej hudbe sa dokázali aj oni uvoľniť.
Tommy Gun – Carry Me Through & The Sun Sets
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=E3ccELQxR_8′]
Mrazivý podvečer odštartovala domáca skupina Tommy Gun. Pri svojom názve sa nechali inšpirovať rovnomernou skladbou od kapely The Clash. Meno je však jediné, čo ich s touto kultovou skupinou spája, hlavne čo sa týka ich hudobného žánru. Aj keď sa v ich skate či pop punku objavovali aj prvky rock and rollu, pri jednoduchýdh melodických skladbách bol veľmi cítiť príklon k skupine Blink 182.
Nasledujúci Frank Turner bol k headlinerovi štýlovo bližší. Mnohí ho poznajú aj ako osamelého jazdca a prislúchajú mu aj také prívlastky ako Bob Dylan punkových salónov. Charizmatický spevák je tak trochu herec, tak trochu klaun či divadelný poeta. Takto pôsobí Frank na pódiu. A hoci sa vo viedenskej hale sa predstavil s Murphys aj pred rokom, tento krát prišiel so svojou sprievodnou skupinou The Sleeping Souls. Dokopy predviedli parádny folk rock and roll. Frank zahral miestami sólové party s akustickou gitarou, inokedy si s kapelou zaswingoval či rock and rollovo povyskočil.
Frank Turner and The Sleeping Souls – Photosynthesis
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=xdYaI1ovTpw‘]
Štvorčlenná skupina pripravila Frankovi pestré aranžmány a doplnila ho zadnými vokálmi. Zvuk klávesov bol miestami nastavený na hammond organ, čím pripomenuli 70. roky a kapely typu Uriah Heep. Ďalšie nástroje ako mandolína, či akordón pridali skladbám britský duch a preniesli atmosféru bližšie k Dropkick Murphys. Frank s davom manipuloval a vyburcoval ho k skákaniu a spoločnému spievaniu. Tieto triky sa naučil vo svojej bývalej skupine Million Dead, s ktorou veľmi často koncertoval.
Dropkick Murphys – The Boys Are Back
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=woKRAyhxd3E‘]
Po krátkej prestávke začal viedenský dom netrpezlivo zborovo kričať „Let´s Go Murphys„. Za zvukov gájd prišli Dropkick Murphys, avšak bez svojho hlavného speváka. Ken Casey ospravedlnil neprítomného Ala Barra , ktorý kvôli chrípke nemohol prísť. A tým aj prevzal jeho povinnosti, ktoré sa snažil naplniť nielen pri vokáloch, ale aj pri rozprúdení zábavy. Počas celeho koncertu neustále pobehoval a vymetal všetky kúty na javisku, no predsa v niektorých skladbách chýbal povestný murphyovský dvojvokál. Kapela sa to snažila zachrániť aspoň zborovými viac hlasmi. Ďalším negatívom tohto zaskakovania bolo, že sa Casey nemohol venovať hre na basgitaru, keďže zobral na seba sólový spev.
Dropkick Murphys mali pestrý play list. Tvorili ho predovšetkým skladby z nových albumov. Z dosky Signed and Sealed in Blood, ktorú vydali tento rok, zahrali Rosee Tatoo, The Boys are back, či The battle Rages on. Prevažovali teda rýchle skladby so zborovými vokálmi. Novšie kúsky striedali so starými hitmi, ktoré zneli počas celého koncertu. Napríklad pieseň Forever zaznela už v prvej polovici. Mimochodom túto skladbu hrávajú Dropkick Murphys vo viacerých verziách – niekedy v sláčikovej úprave, inokedy zase v punkovom prevedení. Tento krát ju vo Viedni podali pubovo s atmosférou britských krčiem a jej bostonskej imigrantskej odnože.
Dropkick Murphys – TNT (AC/DC)
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=bDehiD0kt8E‘]
V závere vyše 90 minútového koncertu zahrali Skinhead on the MBTA, čím odštartovali prierez svojich starších punkových skladieb. K skladbe Kiss me I´m shitfaced zavolal Casey slečny z davu, ktoré zaplnili pódium až po okraj. Bolo to na spôsob The Adicts, ktorý to robia pravidelne pri skladbe You’ll never walk alone. V punkovom duchu potom zahrali krátke a rýchle skladby ako Citizen CIA, či coververziu TNT od AC/DC. Jej výrazný rytmus rozbláznil celú Viedeň, ktorá záverečné tóny preskákala.
| autor: Daniel
