Goticko metalová Sirenia prvý krát na Slovensku

Autor: Martin Saksa; Interpreti: Crossing Eternity, Alight, Elyose, Sirenia; 10.03.2019; Randal Club; Bratislava / foto www.sirenia.no

Upršaný, veterný a smutný nedeľný večer by sa zdal byť ideálnym časom pre temné gotické duše. Najmä ak práve v takýto večer zavíta prvý krát do našich končín metalová skupina Sirenia. Spoločnosť v úlohe predkapiel im robili žánrovo podobné formácie Crossing Eternity, Alight a Elyose.

Zostava okolo nórskeho hudobníka Mortena Velanda produkuje svoj symfonický a gotický metal už od roku 2001. Rok predtým Morten Veland opustil rady už zabehnutej kapely Tristania, aby sa vydal svojou vlastnou cestou. Sirenia má na konte už deväť radových albumov a zdá sa, že horúci post hlavnej speváčky sa po minuloročných turbulenciách konečne ustálil v osobe francúzskej mezzosopranistky Emmanuelle Zoldan, ktorá minulý rok s kapelou naspievala už svoj druhý album Arcane Astral Aeons. Práve ten prišla kapela predstaviť do bratislavského Randal Clubu.

Trojica predskokanov bola veľkou neznámou. Išlo hlavne o mladé skupiny s priemernou kvalitou hudobnej produkcie. Medzinárodné zoskupenie Crossing Eternity okolo rumunského gitaristu menom Manu Savu sa prezentovalo heavy/power metalom so silnými refrénmi. Spevák Berti Barbara mal pri preslovoch k publiku mierne problémy s angličtinou, ale jeho hlas mal svoje kvality. Goticko metaloví Alight z Bolzana zaujali najmä mužskú časť publika sympatickou speváčkou (Catia Borgogno) a tiež basgitaristkou (Monica Perulli) a svojou hudobnou produkciou nechali z predskupín asi najsilnejší dojem. Aj v čele ďalšej kapely stála žena. Išlo o Parížanov Elyose, ktorých gotický metal bol pre zmenu jemne okorenený industriálom. Speváčka Justine Daaé svojím šarmom tiež strhla publikum na svoju stranu.

Na fakt, že celková kvalita zvuku u predkapiel často kolíše sme si už zvykli. Nie však u hlavnej skupiny, k čomu v tomto prípade žiaľ došlo. Od prvých tónov koncertu Sirenia boli bicie príliš nahlas a prehlušili spev, čo je u kapiel, ktorých výkon stojí a padá na kvalitnej speváčke priam tragédia. Navyše mali tie bicie zvuk, akoby ich práve vytiahli z garáže. Skupina je známa tým, že koncertuje vo štvorici a basové linky a klávesy sú replikované automaticky. Avšak gitarový dvoj záprah bol vcelku zbytočný, pôsobil dosť nečitateľne a oveľa lepšie by vyznelo keby sa bol Morten miesto rytmickej gitary chopil basy, ako to už niekoľko krát naživo údajne spravil. Všetko však zachraňovala charizmatická a usmievavá Emmanuelle so svojím krásnym hlasom. Výborným a vysoko profesionálnym výkonom bola jednoznačne kráľovnou večera. Veľká škoda toho nedokonalého zvuku, lebo piesne Sirenie sú silné, bombastické a strhujúce. Takým bol najmä záver setlistu v podobe skvelej hitovky The Other Side a v prídavkoch The Path to Decay a posledného singlu Into the Night.

Hŕstka fanúšikov, ktorých nižší počet bol hlavne výsledkom nedeľného termínu, však bola vrúcna a všetkých skupinám vďačná a poloprázdny Randal aj vďaka stiesneným priestorom a vyššiemu počtu potulujúcich sa účinkujúcich, pôsobil ako jedna veľká metalová rodina, v ktorej sa navzájom fotilo a diskutovalo vo veľkom.