Deviaty ročník Grape festivalu je úspešne za nami. Vopred avizované zmeny vyvolávali mnoho otázok. Nebolo jasné, akým smerom sa tento rok posunie. Nakoniec to dopadlo chvalabohu výborne. Grape už nie je mladším bratom Pohody. Žije si vlastným životom a jedinečným ho robí aj jeho špecifická atmosféra.
Do Piešťan na Grape chodíme každý rok, no možno niekedy zabúdame, že sme vlastne v kúpeľnom mestečku. Organizátori nám chceli tento fakt pripomenúť. Preto zvolili ako tému deviateho ročníka práve kúpele. Ľudia to prijali viac než pozitívne a veľa z nich dodržalo aj dresscode. Stretnúť tu človeka v župane nebolo raritou. Tento doplnok si pochvaľovali, pretože cez deň ho mohli hodiť len na plavky a večer ich zahrial a ochránil pred dažďom. Mnohí svoje festivalové outfity doplnili aj pleťovými maskami, turbanmi, plavkami, šľapkami a inými kúskami oblečenia, ktoré sa v kúpeľoch nosia.
Prvý šok prišiel po zverejnení mapky a rozložením areálu so stanovým mestečkom iným spôsobom ako doteraz. Samozrejme, že som sa zhrozila a začala som hneď nadávať, že aká je to blbosť. Ale bola to asi najpozitívnejšia zmena, akú mohli spraviť. Všetko bolo zrazu blízko, nestratila som sa ani raz, jednotlivé stage mi prišli tiež akosi bližšie pri sebe. Otvorenie stanového mestečka o 9:00 nám dalo extra čas na prípravu čo dospelo k tomu, že o pol 1 sme mali bez stresu postavené stany a celý deň pred sebou. Veľká spokojnosť. Doniesol sa ku mne taký chýr, že niekde majú Plzeň v skle. Bola to pravda, ešte k tomu tam bola aj vypeckovaná klíma. V tom momente som vedela, že tento ročník bude minimálne O.K.
Piatok
Prvý koncert v podaní slovenskej skupiny Papyllon príjemne prekvapil. Poctivé, ale za to hlučné indie lemované údernou eletronikou, aké u nás asi nemá konkurenta. Lepší začiatok festivalu som si nemohla priať. Pražské rapové duo PSH sa na Grape vrátilo po pár rokoch. Naposledy čo si pamätám hrali na menšom pódiu, tentokrát svoju show predviedli priamo na hlavnom stagei a musím povedať, že aj keď nemali crowd ako Para v sobotu, veľmi im to tam svedčalo. Potom nasledoval prvý osobný highlight, Yungblud. Týpek dokázal zmorfovať všetky populárne žánre blízkej minulosti aj súčasné hudobné trendy do perfektne nadupanej show. Emo, punk rock, rap, trap, drum and bass, rock’n’roll s textami s vážnejšími témami ma teleportovali späť do čias minulých, a úprimne, kľudne by som sa tam zdržala dlhšie. Holandsko – iránska triphopová speváčka/ vizuálna umelkyňa Sevdaliza by si v highlightoch festivalu zaslúžila samostatnú kategóriu. Jej show bola strhujúca tak intenzívnym spôsobom, že som počas jej koncertu takmer nedýchala.
Spolu so svojim charizmatickým, extrémne sexy tanečníkom predviedla emócie a údernú elektroniku, akú si história grejpu nepamätá. Midi Lidi nie sú na Grape žiadnym nováčikom a tak ako skoro každý rok, odohrali super koncert, dokonca by som si dovolila tvrdiť, že aj jeden z ich najlepších. Neviem či to bolo večerným časom, čo priamo úmerne podporoval aj aktuálny mentálny stav účastníkov, ale úprimne, až takú party som nečakala.
Takmer každoročným návštevníkom Grejpu je samozrejme dážď. Jeho príchod očakával naozaj asi každý, len sa nevedelo kedy presne sa mu uráči dostaviť. Tento rok sa mu asi pozdával viac piatkový line-up, a zamieril si to rovno na jedného z headlinerov, Jungle. 7-členný funk-soulový kolektív si tak musel vystačiť s menším davom, no o to vernejším. Týmto spôsobom zdravím všetkých zúčastnených a obdivujem tých vytrvalcov, ktorí zvládli zostať do konca. Ako keby to organizátori tušili, tak rovno vybavili ešte jeden ich koncert na jeseň v Bratislave.
Jungle – Heavy, California
Pre mnohých bolo sklamaním, že producent Inkwall hral o šiestej večer, keďže z minulých ročníkov sme boli zvyknutí, že hrával niekedy nad ránom. Tento raz však vystúpil na unikátnom stage-i, ktorý pripomínal plážový bar. Bolo to ako keby ste sa zrazu ocitli na párty na pláži. Atmosféra bola iná, no malo to niečo do seba. Billy Barman je už takou povinnou jazdou každého Grapu. Na koncerte bola skvelá atmosféra. Nechýbali ani dievčatá zo SĽUK-u, ktoré si tento rok Barmani prizvali na koncertovanie. Spojenie známych skladieb s folklórom bolo unikátnym hudobným zážitkom.
Potom sme sa museli rozhodnúť, či si pôjdeme vypočuť české elektro v podaní Midi Lidi, alebo stavíme na anglické duo Lamb. Čas na rozhodovanie nezostal, museli sme sa schovať pred dažďom. Uprednostnili sme české elektro. Jednému z headlinerov, skupine Jungle, počasie bohužiaľ neprialo. My sme kvôli silnému dažďu tento koncert vynechali. No o to viac sme sa tešili na vystúpenie kráľovnej techna Charlotte de Witte. To, že sme boli premočení nám nebránilo tancovať po celý čas jej hrania. Nechali sme sa uniesť až tak, že sme zabudli ísť na vedľajší stage, kde hral holandský producent San Holo. To doteraz ľutujem. Na krytom stage-i sme zostali aj potom, pretože nasledoval Modeselektor. Ten nie je na Grape žiadnym nováčikom. Už minulý rok tu vystúpil, ale v zoskupení Moderat. Dostal nás jeho house-om a minimal technom.
Sobota
Sobotné ráno bolo vďaka nočnému dažďu o niečo príjemnejšia záležitosť ako býva zvykom. Znesiteľná teplota v stane nám dopriala o pár chvíľ viac spánku ako keby nás z neho ráno vyhnalo augustové slnko. Rovnako príjemný bol aj celý deň, možností zábavy bolo neúrekom. Od masáží, diskusií, rôznych súťaží, kúpeľnej promenády, cez jedlo od výmyslu sveta až po prechádzku v ambientnej galérii, schladení sa v bazéne či outdoorovej sprche. Fakt, že tie časy, keď sa na grejpe počas sobotného dňa len triezvelo sú nenávratne preč, ma veľmi teší.
Posledné dve stihnuté skladby českej indie-postrockovej formácie Cold Cold Nights mi stačilo na to, aby som sa do nich platonicky aj hudobne zamilovala. Po beznádejne vypredaných koncertoch v zime a jednom na Pohode prišli Trosky ukázať ako sa robil hip-hop v 90.rokoch na Slovensku aj na Grape.Vec a Midi si oslavy 20. výročia skupiny asi naozaj užívajú. Exkurziu do minulosti zaručili témy a beaty, ktoré sa tým dnešným podobajú len ťažko.
Každým dňom viac a viac populárna štvorica z Londýna Wolf Alice prišla prvýkrát na Slovensko ukázať, prečo je okolo nich v posledných rokoch taký rozruch a kvôli čomu vyhrali/ boli nominovaní na nemalý počet ocenení. Pomalšie skladby, vďaka ktorým sa preslávili aj u širšej hudobnej verejnosti zostali mimo setlistu, čím potešili najmä tých, ktorí majú radšej ich rýchlejšiu, viac punk/grunge tvorbu. Bolo to hlučné, ukričané, spotené, ale aj jemné a emotívne, bez jediného zaváhania či slabšej chvíľky. Malým sklamaním bol pre mňa koncert Nicka Murphyho. Rada počúvam jeho hudbu, ešte radšej sa na neho pozerám, ale tento koncert som si vôbec neužila. Možno to bolo tým, že hral v krytom stagei, možno to bolo tým, že do polovice koncertu ho nebolo počuť, neviem. Ale 9/10 instastories potvrdilo, že Nick Murphy bol pre väčšinu plnohodnotným headlinerom a jeho koncert naplnil očakávania mnohých ľudí. Takže asi úspech.
Nick Murphy – Stop Me (Stop You)
Až tak rýchly návrat britských Alt-J na Slovensko som nečakala. Rovnako ako som nečakala, že ich tohtoročný koncert bude o toľko lepší ako ten minuloročný na Pohode. Akoby sa do toho viac opreli a nechali tam dušu, a celé to pôsobilo akokeby si to aj oni viac užívali. 5 rokov dozadu by mi ani nenapadlo, že z Alt-J bude tak dobrá festivalová kapela.
Drum and bass nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale za tie roky som si tak nejako zvykla, že to jednoducho asi je súčasť našej kultúry a Grape festivalu dvojnásobne. Wilkinson patrí medzi výnimky, ktoré viem zrátať na jednej ruke. Dodnes spomínam na jeho dj set spred pár rokov. To čo predviedol aj s kapelou tento rok sa ale nedá porovnať s ničím čo som doteraz videla. Ich show nadobudla svetový rozmer a kvalitu.
Presun na hlavný stage bol len čerešničkou na torte tohto audiovizuálneho zážitku. Zakončiť tohtoročný Grape som chcela vo veľkom, tak som išla konečne na vlastné oči zistiť o čom je celý ten Gleb (anti)hype. Stačilo pár sekúnd a mala som v tom jasno. Som rada, že konečne sa dáva na našej scéne priestor človeku, ktorý to myslí vážne, je autentický a zvláda mixovať žánre spôsobom, že to baví aj 16-ročných aj o niečo starších. Na moje prekvapenie ma ani nezomlel očakávaný moshpit a ešte som sa na záver aj plnohodnotne vyskákala.
Na hlavnom pódiu ste mohli naraziť aj na skupinu Para. Aj tá patrí k stáliciam festivalu Grape. Stačí však sedieť niekde v diaľke, vychutnávať si atmosféru a počúvať známe piesne. Pre niektorých potom nastalo ťažké rozhodovanie. Či ísť na koncert Warhaus, čo je vlastne sólový projekt speváka zo skupiny Balthazar, alebo ísť na Nicka Murphyho – Cheta Fakera, ktorého pesničky aj texty sú proste skvelé. Ja som v tom mala jasno. Idem na Nicka Murphyho. Asi desať minút sme boli na koncerte. Bolo tam strašne málo ľudí. Po asi troch pesničkách som si povedala, že ma to nejako nebaví. Potom sme zistili, že sme na zlom koncerte. Tak sme rýchlo utekali na správny stage, kde už vo veľkom vystupoval Nick Murphy a mali sme šťastie. Akurát zahral skladbu Gold, ktorá je asi jeho najznámejšou. Síce pri vystupovaní používa už svoje skutočné meno, no aj tak sme si mohli vypočuť skladby, ktoré mal ešte ako Chet Faker. Naozaj škoda, že nevystupoval na hlavnom pódiu. Krytý stan celému vystúpeniu trochu skazil atmosféru.
Na alt-J som sa tešila veľmi. Ešte viac ako minulý rok na Pohode. Asi preto, že teraz ich mám viac napočúvaných. Bolo všetko. Matilda, Taro, Breezeblocks. Odchádzala som spokojná, hoci v tom čase pre mňa iba večer začínal. Čakali ma drum and bassový producenti. Noisiu som počula naživo už viackrát, ale musím povedať, že tento raz ma sklamali, aj keď hrali iba DJ-set. Drum and bass miešali s dupstepom a inými pomalými žánrami a miestami som myslela, že tam zaspím. Našťastie sem tam vytiahli nejaký track, ako napríklad Asteroids a to všetkých prebralo. Hneď potom nasledoval Wilkinson, ktorý vystupoval na hlavnom stage-i pod holým nebom. Ide síce o komerčného producenta, takže som poznala takmer každú pesničku, ktorú zahral, ale to vôbec nevadilo. Podporili ho aj hudobníci a speváčka.
Festival som zakončila, ako inak, drum and bassom na krytom stage-i v podaní francúzskeho zoskupenia Dirtyphonics. Tí mali šancu na reparát, nakoľko minulý rok ich vystúpenie zrušili kvôli búrke. A aj sa im to podarilo. Jedinou chybou toho koncertu bolo, že skončil veľmi skoro. Stihli sme si ešte vypočuť jednu skladbu v podaní FVLCRVM a potom Grape úplne stíchol. Po štvrtej tam už nebola žiadna hudba, čo nebývalo zvykom. Tradičné iglú zvyklo hrávať niekedy aj do ôsmej ráno. Ale aspoň nám organizátori takto naznačili, že je už naozaj čas ísť spať. Zas to tak rýchlo ubehlo. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.
FVLCRVM – Words
Napriek tomu, že cieľovka Grape festivalu dospieva, ešte stále to nie je rodinný festival, ale už k tomu má čiastočne našliapnuté. Posun je každý rok viditeľný viac a viac. Skulturnieva sa. Aj keď, stále sa v stanovom mestečku nájdu jedinci, ktorí do 9 rána púšťajú z reprákov dramáče, stále sa nájdu odvážlivci, ktorí majú podgurážení potrebu vyliezť na všetko čo presahuje výšku troch metrov, a ešte stále sa mnoho ľudí nenaučilo nehádzať odpadky na zem, ale už sa tam blížime.
Na záver ostáva už iba dúfať, že v budúcnosti nebude nutné zväčšovať areál a zvyšovať kapacitu, pretože takto je to ideálne.
