Už po štvrtý krát sa uskutočnil netradičný festival, ktorého cieľom je uviesť jazz v kontexte rómskych koreňov a prvkov. V divadle Nová Scéna sa za sprievodu tridsaťčlenného orchestra Mila Suchomela predstavili uznávané jazzové zahraničné osobnosti Dotschy Reinhardt, Gail Anderson a Bill Evans.
Mila Suchomela poznajú naši jazzoví priaznivci ako vynikajúceho saxofonistu a v poslednom čase sa dostáva do povedomia verejnosti aj ako šikovný organizátor. Pred štyrmi rokmi sa v zahraničí inšpiroval odvážnou myšlienkou usporiadať na Slovensku festival, ktorý by venoval svoju dramaturgiu gypsy jazzu. Priniesť do našej krajiny plnej predsudkov podobný tvar je vskutku odvážne, no samotné jazzové publikum aj interpreti musia prispieť do verejnej diskusie podobnými aktivitami. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí slovenskí jazzmani majú rómske korene, ktoré ich predurčujú k temperamentným interpretáciam. Suchomel v rozhovoroch pred podujatím spomínal, že sa snažil skôr vytvoriť formát prepojeného programu so sólistickým akcentom, než len samostatné festivalové koncerty.
Milo Suchomel – Jazz and The City teaser
Pozvaní sólisti tak neprišli so svojimi domovskými projektami, ale sprevádzal ich Suchomelov orchester, tvorení z jeho najbližších spolupracovníkov (Ľuboš Šrámek, Nikolaj Nikitin, Lukáš Oravec, Pavla Berezu a ďalší). Inštrumentálny priebeh podujatia „narušili“ dve vokalistky – Gail Anderson, ktorá so Suchomelom spolupracuje už niekoľko rokov a Dotschy Reinhardt. Tá je najmaldším potomkom zo slávneho swingového rodu hudobníka Django Reinhardta. Jej prejav oproti energickej Gail Anderson pôsobil mierne strnulo až vyplašene, napriek tomu ukázala pekné frázovanie s hrubším altovým témbrom. Suchomel sa predviedol ako striktný kapelník, aj keď ako dirigentovi mu chýba ešte predsa len skúsenejšie gesto. Osviežením k ohnivej hudbe s bosa nova vplyvmi bola tanečná vložka v podaní tanečnej skupiny La Suerte. A nutno podotknúť, že ladné krivky trojice krásnych slečien ladili s charakterom latino jazzu. Tieto „jazzové salome“ predviedli okrem karnevalových natriasaní aj akrobatické tance, ktorými ešte viac ozvláštnili svoje choreografie. Suchomel sa predviedol ako striktný kapelník, aj keď ako dirigentovi mu chýba ešte predsa len skúsenejšie gesto.
Dotschy Reinhardt – Girls like Me
Po tomto všetkom prišla na pódium hlavná hviezda podujatia, americký saxofonista Bill Evans, ktorý kedysi hrával u legendárneho Milesa Davisa. Jeho pozvanie nebolo náhodné, keďže Suchomel ešte pred festivalom priznal, že „ako saxofonista má tendenciu volať na festival práve saxofonistov“. Bill Evans sa na Slovensku predstavil po ôsmich rokoch, no tento krát išlo o naozaj špecifické vystúpenie, keďže neprišiel v rámci európskeho turné, ale priletel priamo zo svojho rodiska z New Yorku a po odohraní sa pobral naspäť domov. Exkluzivitu jeho návštevy sa preto snažil Suchomel vyťažiť na sto percent. A preto najprv Evans sólisticky sprevádzal veľký Suchomelov orchester a neskôr sa objavil aj v komornom obsadení, ktoré sa ešte viac zúžilo na pulzujúce groove.
Bill Evans – Blue in Garden
Na Evansovi bolo nesmierne sympatické, že svoje už nie najmladšie roky vie priznať s nadhľadom, keď po každej väčšej fráze či sólu spravil grimasu s náznakom vyčerpania. Bolo to však aj symbolické znamenie pre sprevádzajúcich hudobníkov, aby prevzali tému a mohli ukázať publiku svoje schopnosti. Výnimočný výkon predviedol inak nenápadný gitarista Pavol Bereza a jeho rytmicko melodické nuancie patrili k sekvencovitým aranžérskym lahôdkam. Veľký rešpekt si zaslúži aj náš najväčší bubenícky talent David Hodek, ktorý sa prednedávnom vrátil z USA, kde pochytil okrem tamojšieho imidžu aj tamojší groove nábeh. David hral s takou ľahkosťou a bez trémy, v skladbách si dovolil rôzne finesy a odbočky od témy, občasnými „stop time“ prekvapil aj samotného maestra Bill Evansa. Najsilnejším momentom spoločného vystúpenia bolo Suchomelove a Evansove saxofónove duo. Diváci v napätí počúvali, kedy príde už ten očakávaný kontrapunkt, no hudobníci ho často krát obišli a namiesto toho priniesli harmonický súzvuk. Spoločná kooperácia Bill Evansa a slovenských hudobníkov pozostávala predovšetkým zo Suchomelových kompozícií, do ktorých prispel Evans svojim hudobným svetonázorom, bravúrnou improvizáciou, unikátnym frázovaním a nenapodobniteľným americkým feelingom. Na samotný záver festivalu predviedli muzikanti Suchomelovu žartovnú skladbu podobnú Khachaturianovmu Šablovému tancu, ktorá dala bodku za vydareným podujatím.
Milo Suchomel Qurtet & Gail Anderson – live Piešťany 2010
Gypsy Jazz Festivalu želáme do najbližšieho ročníka nárast návštevníkov, lebo bez nich aj najzanietenejší organizátor stratí chuť pripravovať podobné podujatia.
