Gypsy Jazz Festival v Slovenskom rozhlase sa vďaka svojej trinásťročnej tradícii postupne stáva overenou hodnotou pre fanúšikov jazzu. Tento ročník, ktorý sa konal na Mikuláša (6. decembera 2024), nebol žiadnou výnimkou. Dramaturgickým úspechom bola prítomnosť svetových hudobníkov: na saxofóne hral Baptiste Herbin, na bicích nástrojoch Gregory Hutchinson. Celé podujatie sa nieslo v duchu gala večera, pri ktorom zazneli skladby venované pamiatke veľkých jazzmenov.
Diváci mali možnosť vypočuť si okrem iných aj autorské skladby Mila Suchomela. Jedna z nich bola venovaná jeho najväčšiemu hudobnému vzoru, Bennymu Golsonovi. Milo Suchomel v nej zahral famózne sólo plné emócií. Kládol dôraz na každú notu v rýchlych kaskádových postupoch. V strede sa objavil nízky staccatový tón vo forte, ako výrazový prostriedok pripomnajúci hudobné ukončenie. Vložil doň kus seba, čím autenticky vzdal hold svojmu hudobnému idolu a zanechal tak nezabudnuteľný odkaz.
Taktiež zaznela jeho autorská skladba „Sailing in the Black Sea”, venovaná Quincymu Jonesovi. Obaja títo hudobní velikáni nás žiaľ, opustili na jeseň tohto roku. V prvom vstupe odznela aj skladba Djanga Reinhardta: Montagne Sainte Genevieve. Vďaka pompéznemu zvuku Orchestra Mila Suchomela perfektne zapadla do playlistu.
Po kompozičnej stránke boli hlavné vstupy na veľmi vysokej úrovni. Aranžmány, vychádzajúce z pera Mila Suchomela, sú vyvážené. Avšak objavili sa aj nedostatky po technickej stránke a síce slabým nazvučením zadných plechových dychových nástrojov. V častiach, kde mali dominovať, sa strácali a boli príliš tiché.
Výber hudobníkov a skupín na tento festival sleduje v prvom rade prezentáciu novej hudby. Ako sám organizátor povedal v rozhovore „Prioritou je dávať priestor kapelám, ktoré hrajú vlastnú hudbu, nielen prebraté veci.”
Okrem hlavných koncertov paralelne prebiahalo aj vystúpenie tria Martina Štubniaka, situované mimo hlavnej sály. Spríjemnením podujatia bola expozícia obrazov študentov Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Topoľčanoch. Išlo o portréty známych jazzmenov, z ktorých mnohí mali rómsky pôvod.
Milo Suchomel je veľmi kreatívny hudobník, zastávajúci nielen funkciu sólistu a leadra svojho orchestra, ale taktiež bravúrne zvláda dramaturgiu a organizáciu celého festivalu. Aranžmány pre big band písal tento rok zväčša sám, až na jednu skladbu od Bennyho Golsona, ktorú vyhotovil Nikolaj Nikitin.
Koncertná sála Slovenského rozhlasu bola tento rok takmer vypredaná, aj vďaka propagácii festivalu v televízii a rozhlase. Napriek tomu by však nebolo možné podujatie zrealizovať bez podpory FPU (viac ako 50% nákladov), Bratislavského samosprávneho kraja a Sozy.
Názov festivalu môže mnohým evokovať francúzsky jazz manouche, taktiež nazývaný aj gypsy jazz. Niekto by tiež očakával na pódiu prítomnosť hudobníkov prevažne rómskeho pôvodu. Avšak celý ideový smer vychádza z hudby rómskeho etnika, v tom ako toto etnikum ovplyvňuje jazz a autorskú tvorbu interpretov vystupujúcich každoročne na Gypsy Jazz Festivale v Bratislave.
Posolstvo celého festivalu spočíva v prezentovaní autorskej hudby a nových aranžmánov. Ako sám Milo Suchomel povedal v rozhovore: „Vlastná tvorba obohacuje klenotnicu hudby a kultúry.”
