Jubilejný desiaty cyklus One Day Jazz Festivalu organizátori rozšírili a výsledný program rozdelili do dvoch hracích dní. Šesť koncertov sa samozrejme dalo vtesnať aj do jedného hracieho dňa, ale Martin Valihora si dal záležať, aby dramaturgia bola vystavaná na intenzite hudobného zážitku. Sústredene absolvovať päť až sedem rôznych interpretácii v niekoľkých sledoch za sebou býva už dosť problematické.
ODJ Festival sa už tradične konal v priestoroch Domu Odborov – Istropolis, ktorý má ako jedna z mála bratislavských koncertných sál akustické podmienky priamo určené pre väčšie ansámble. Podstatnú úlohu vo formáte festivalu zohralo foyer, kde počas prestrojenia javiska medzi hlavnými interpretmi sa mohli diváci započúvať do produkcie talentovaných slovenských hudobníkov. Vo štvrtok tu vystúpilo fusion sexteto Cha Bud s pomerne multižánrovým jazzovým rozpätím.
Košickí muzikanti rozvášnili zvedavé publikum, než tomu bolo v prípade pokojného setu amerického gitaristu Ron Affita, ktorý zahral vo veľkej sále so svojim triom. Jeho predstavenie bolo zložené zo štandardov a malo konvenčnú štruktúru klasického jazzu, hudobníci pôsobili akoby sa iba rozohrávali. Podstatnou zložkou ich vystúpenia bola symetricky rozložená improvizácia medzi jednotlivých členov kapely, ale miestami zaujímavé fragmenty sa nepodarilo dostať do ucelenejšieho celku.
Ron Affit Trio – live One Day Jazz Festival 2015
Ako zladiť virtuozitu s reciprocitou, nepodliezť latku a ešte k tomu aj osloviť široké publikum ukázala izraelská speváčka Achinoam Nini, známa aj pod prezývkou NOA. Hneď na začiatku koncertu posadila jednotlivé tóny do pokojnej hladiny. Svojim hlasom fabulovala, ale nie s manierou, rešpektovala zákonitosti svojich kompozícii, preto sa jej podarilo docieliť pevnejšiu a zovretejšiu formu. Na festival prišla z pozície svetovej hviezdy, trochu budili obavy z jej účasti na speváckej súťaži Eurovízia spred šiestich rokov, kde väčšina produkcie je zaobalená do sladkastých aranžmánov, ale speváčka je natoľko skúsená, že podobné epizódky jej neublížia. Noanina kapela je natoľko vyzretá, že piesne na pomedzí jazzu, popu a world music zaranžovali tak, aby uspokojili vyzretejšiu laickú verejnosť ako aj skúsených poslucháčov. A tí čo majú radi tvorbu Leonarda Cohena či Joni Mitchell museli pookriať.
NOA – live One Day Jazz Festival 2015
O hlavnú motivickú prácu sa postaral gitarista Gil Dora, no zaujímavý príbeh sa odohrával aj v rytmike tvorenej Gadi Serim a Adamom Ben Ezrom. A tú ešte vyšperkovala samotná Noa, o ktorej je známe, že vie veľmi dobre hrať na perkusiách, čo ukázala v rôznej podobe. V intímnom duu s Gadim Serim predviedla, že jej v žilách koluje prirodzený rytmus a pokiaľ ho máte, tak na jeho vypustenie nepotrebujete mať zostavu tých najdrahších bicích nástrojov, stačí vám hoci aj plechovka od džúsu. Najsilnejší moment koncertu nastal počas jemenského tradicionálu Sapari. V tej chvíli stačilo iba zatvoriť oči a zrazu ste sa ocitli na utopistickom mieste, kde sa pomocou hudby dá zmeniť svet izraelského a arabského nažívania. Vystúpenie Noa bolo presne tým správnym zavŕšením prvého festivalového dňa, toto naplnenie vyvolalo v mnohých pocit nadšene sa znovu vrátiť do koncertnej sály.
Piatkový večer otvoril v súčasnosti jeden z najvychytenejších slovenských jazzmanov, čerstvý víťaz ocenenia Esprit, Juraj Griglák. Predstavil sa v zostave okolo koncertných hudobníkov Marcusa Millera – Chrisa Hmingwaya, Bobby Sparka a nášmu publiku už dôverne známemeho bubeníka Poogieho Bella. Muzikanti vôbec nešpekulovali s gradáciou, hneď od začiatku spustili impulzívnu hru s dynamikou a predviedli dokonalú súhru s nápadom a dôvtipom. Je to príjemný pocit, že v tak široko spektrálnom mori jazzových šťúk máme aj my aspoň zopár rybiek, ktoré víria hladinu svetovej produkcie.
Juraj Griglák – Time to Fly
Po Griglákovi a jeho priateľoch sa dostavil opäť ten známy jazzový exhibicionizmus spolu s Wayne Krantzonom, ale aj to je príznačné pre tento hudobný žáner. Predvedená virtuózna technika potešila hlavne priaznivcov fusion gitarovej hudby.
Kým po prvom dni mohli návštevníci slastne zaspať po anjelskom vokáli, na druhý deň ich čakalo tanečné zakončenie. Pred plno sálou sa predviedla islandská legenda Mezzoforte, s ktorou si zahral hlavný iniciátor tohto podujatia Martin Valihora. Mezzoforte zásadným spôsobom ovplyvnilo našu strednú jazzovú generáciu a pridalo im do ich výrazu funkový feeling. Jedným z nich bol spomínaný Valihora, ktorý odohral toto predstavenie s veľkým sebazaprením, keďže ešte prednedávnom sa liečil s komplikovanej zlomeniny. Kvôli tomuto koncertu urýchlil rehabilitáciu a podal neskutočný výkon. Pôsobil ako v tranze, bol neskutočne presný a zároveň pridal svoj pohľad do známych pesničiek. Dnes už starí páni z Mezzoforte sršali energiou a agilnosťou. Z ich prejavu išla ladnosť a čistota tónov. A rozhodne sa nespoliehali iba na svoje najväčšie hity, a preto boli diváci už od začiatku až do konca vtiahnutý do deja menom hudba.
