Obľube Bratislavčanov sa už niekoľko rokov teší koncertný cyklus, Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu založený Hilaris Chamber Orchestra. Hudbou pre radosť dýchal i jeho piaty, jubilejný, ročník. Pôvodne sa mal koncert konať v máji minulého roka v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, no kvôli pandémii sa termín jeho realizácie viac ráz presúval. Najprv na október, neskôr na december minulého roka a napokon sa mal uskutočniť aj za prítomnosti divákov 7. marca 2021. Panujúce opatrenia ho však ani teraz nedovolili odohrať za účasti verejnosti.
Koncert, ktorý z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy, sa svojej realizácie dočkal v nedeľu 14. marca 2021. Divákom ho do príbytkov sprostredkovali ako online live stream aj na Facebooku či Youtube kanáli Hilaris Chamber Orchestra z nádherných priestorov kaštieľa v Ivanke pri Dunaji.
Diváci sa na ňom vydali na hudobnú cestu rôznymi štýlmi a obdobiami. Svoje zastúpenie mal taliansky barok, český romantizmus, neoklasicistický štýl, ale aj folklórom inšpirovaná tvorba slovenského skladateľa. V podaní Hilaris Chamber Orchestra, oceneného na medzinárodnej súťaži Silk Way v Moskve v januári 2021, odzneli pod vedením umeleckého vedúceho Alana Vizváryho, diela Antonia Vivaldiho, Josefa Suka, Benjamina Brittena a Eugena Suchoňa. Hosťom večera a sólistom bol virtuózny huslista, primárius II. huslí Viedenských filharmonikov a umelecký vedúci Philharmonic Five, Tibor Kováč.
Pamätali aj na detského diváka
Úvod koncertu, pri ktorom mysleli v dramaturgii aj na detského poslucháča sa začal v romantickej a rozprávkovej nálade. Vypočuli sme si štylizované ľudové piesne Keď sa vlci zišli, Hlboký jarčok, Žiaľ a Husičky popolavé z druhej časti z cyklu Obrázky zo Slovenska skladateľa Eugena Suchoňa (1908 – 1993). Táto rozpovedá príbeh o Aničke, ktorá prosí babičku, aby jej povedala rozprávku na dobrú noc, taktiež o jej podivných snoch o vlkoch a Jankovi, ich zápase, Jankovej prehre a radosti Aničky, ktorá po prebudení zisťuje, že to bol len sen. Tento cyklus Suchoň napísal pôvodne pre klavír, no upravil ho pre sláčikové kvarteto.
Členovia Hilaris Chamber Orchestra ho hrali s veľkým entuziazmom a zrkadlili atmosféru tej-ktorej piesne od nežnej romantickosti, cez napätie, smútok až po jasavú radosť. Preukázali cit pre diferencovanie dynamiky a po technickej stránke ich preverili aj zmeny dynamiky či tempa, legatom v piesni Žiaľ či ostinátom a stupnicovými behmi napríklad v piesni Husičky popolavé. V ich interpretácii zneli priam rozprávkovo a boli plné malebnej folklórnej slovenskosti. Postarali sa tým o príjemný zážitok nielen milovníkom nášho folklóru či malým poslucháčom. Pozornosti poslucháča iste neušla skvelá spolupráca jednotlivých členov skupín, ktoré zneli ako jeden hlas.
Vivaldiho Zima pri zámockom kozube
Program koncertu pokračoval trojčasťovým Husľovým koncertom č. 4 f mol L´inverno RV 297, známejším ako Zima z majstrovského diela skladateľa Antonia Vivaldiho (1678 – 1741), Štyri ročné obdobia. Práve tento rok si pripomíname 280. výročie úmrtia skladateľa. Keďže je dielo veľmi známe, nikomu ho netreba zvlášť predstavovať. Vivaldi v troch častiach koncertu Zima (Allegro non molto, Largo a Allegro) hudobne maľuje zimnú krajinu. Vonku panuje ľadové kráľovstvo a za nechty zachádzajúci mráz. Naproti tomu je pohodlie domáceho krbu, zimné radovánky či pomalé optimistické víťazstvo jari nad zimou.
Allegro non molto začína postupným „nabaľovaním“ hlasov a vytváraním harmonického napätia s rastúcou dynamikou až po nástup sólistu. Tu sme mohli počuť sólistu večera, Tibora Kováča, sprevádzaného Hilaris Chamber Orchestra. Sólistov part doplňuje ritornelová téma ripienistov vypožičaná z Vivaldiho opery Siroe, Ré di Persia (Siroe, perzský kráľ) pripomínajúce silný vietor. Ostinátami violy a dvojhmatovými tremolami v parte sólistu evokuje ľudí chvejúcich sa od zimy a drkotajúcich zubami v treskúcom mraze.
Druhá veta, Largo, reflektuje teplo rodinného krbu. Sólové husle s pokojnou, optimizmom sálajúcou atmosférou, sprevádzajú ostatné nástroje pripomínajúce nečas zimnej krajiny. Posledná veta, Allegro, predstavuje zimné radovánky. Začína netradične vstupom sólových huslí, ktoré niekoľko taktov víria nad držaným basovým tónom. Táto veta obsahuje v parte sólistu brilantnú technickú pasáž, ktorá neustále stupňuje svoju náročnosť. Následne sa zmení na pomalé Lento a zaznením ritornelovej témy prvej vety Vivaldiho „Leta“, optimisticky vetrí blížiacu sa jar.
„Počas celého večera bolo vidieť, že ako sólista, tak aj celý ansámbel Hilaris Chamber Orchestra boli plne sústredení na hudbu. Vyžarovala z nich súhra, súznenie, ale aj pohoda, entuziazmus, radosť a eufória z muzicírovania. A podľa komentárov na Facebooku sa charizma účinkujúcich preniesla aj na spokojných divákov.“
V parte sólistu ju reprezentujú behy, ktoré postupne prechádzajú až do tutti. Sólista večera zaujal precítenou interpretáciou, ľahkosťou, dynamickými nuansami i virtuozitou v brilantných pasážach. Skvelým partnerom i oporou mu boli členovia Hilaris Chamber Orchestra vrátane čembalistu. Prejavili sa ako zohraný organizmus a preukázali disciplínu i technické kvality. Ich hra bola živá, elegantná i charizmatická. Poslucháčom sprostredkovali zvukomalebne krásnu Vivaldiho Zimu.
Brittenova Jednoduchá symfónia ako z filmového soundtracku
Chytľavé posolstvo eufórie vysielali divákom aj v treťom diele programu, ktorý bol v neoklasicistickom štýle. Slávny a často hrávaný raný opus Simple Symphony, op. 4 známeho britského skladateľa Benjamina Brittena (1913 – 1976) mnohí poznajú z rôznych filmových soundtrackov. Jedno z jeho najznámejších a nahranejších diel je prejavom mladíckeho nasadenia a vôle mladého skladateľa.
Síce tento opus začal tvoriť už v detstve, do podoby 4-časťového diela pre sláčikový orchester ho rozvinul a dokončil až ako 20-ročný. Symfónii je cudzia akákoľvek disharmónia. Jej reč je jasná, logická, hravá, plná optimizmu, ale aj s dávkou melanchólie. Humor i potešenie, ktoré poslucháčom i hráčom prináša Brittenova Simple Symphony, bolo na koncerte počuť.
Členovia Hilaris Chamber Orchestra zahrali opus s presvedčivou lineárnosťou. Po výrazovej stránke sa im darilo naplniť názvy jednotlivých viet, od samopašného k divokému (boisterous) bourée tanečného charakteru, cez vtipné a detsky hravé (playful) pizzicato druhej vety, až po nežne sentimentálnu sarabandy (Sentimental Sarabandy). Bola skvele zahraná, komfortne prebasovaná čelom a kontrabasom. Akoby z iného sveta bolo finále Frolicsome plné farieb i ucelenej dynamiky. V nej si skladateľ prichystal neustále zmeny rytmu a harmónie. V ich interpretácii bolo šantivé až nezbedné. Celý opus hýril nadšením a hravosťou, energickou ráznosťou, ale aj ľahkosťou či nehou a vrúcnosťou. Pôsobili v nej technicky suverénne a opäť veľmi zohrato.
Evergreen českých Vianoc
V krátkej prestávke predstavili Alan Vizváry, umelecký vedúci Hilaris Chamber Orchestra, aj ďalší jeho členovia v dokumente Petra Javora ich debutový album s dielom P. I. Čajkovského a D. D. Šostakoviča, ktorý v roku 2019 vyšiel vo vydavateľstve Real Music House.
Záver koncertu patril romantickému opusu českého skladateľa Josefa Suka (1874 – 1935), Serenáda pre sláčiky Es dur, op. 6. Táto Serenáda obľúbená u našich susedov v Českej republike ako must have vianočného playlistu, vznikla z podnetu skladateľovho učiteľa a svokra Antonína Dvořáka. Mladého, vtedy 18-ročného, Josefa Suka inšpiroval tvoriť ľahkú, radostnú hudbu. Melodicky a harmonicky bohatý a pôvabný opus skomponoval Josef Suk počas prázdnin.
Serenáda pre sláčiky Es dur oplývajúca lyrickými tónmi a chytľavými melódiami mala v interpretácii Hilaris Chamber Orchestra melancholickú zasnenosť i ľúbeznú nežnosť, ľahkosť, vrelosť i energickosť, hravosť a zakódovanú bezstarostnú až euforickú radosť z hudby. Úvodné takty prvej vety Andante con moto zneli strhujúco ľúbezne aj vďaka vrúcnym pasážam violy a violončela.
Druhá veta, Allegro ma non troppo e grazioso, bola hravá, kým tretia veta Adagio bola opäť vrúcna s nádherným puncom nežnosti, rastúcej vášnivosti a pokojnej citovosti vytrácajúcej sa do ticha. Záverečná veta bola emočne farebná. Spevavá, nežná, a zároveň veľmi energická, vášnivá, radostná i hravá. Samozrejmosťou bola nielen čistá hra a vzájomná súhra, ale aj prepracované, jemne dofarbené detaily a vyrovnané dynamické frázy.
Počas celého večera bolo vidieť, že ako sólista, tak aj celý ansámbel Hilaris Chamber Orchestra boli plne sústredení na hudbu. Vyžarovala z nich súhra, súznenie, ale aj pohoda, entuziazmus, radosť a eufória z muzicírovania. A podľa komentárov na Facebooku sa charizma účinkujúcich preniesla aj na spokojných divákov, ktorých podľa počítadiel bolo cez dvetisíc. Zámer Hilaris Chamber Orchestra, hrať pre radosť a s radosťou, im bez najmenších pochýb vyšiel zdarne.
Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu – 5. ročník / Hilaris Chamber Orchestra & Tibor Kováč; 16.03.2021; kaštieľ Ivanka pri Dunaji, online livestream koncert
