V prípade, že ste doposiaľ nepočuli o berlínskom festivale CTM, vedzte, že sa jedná o to z mála podujatí, ktoré zostali aktívnymi aj navzdory zmenám v kultúrnom dianí. Tento ročník sa od predchádzajúcich nelíšil. Téma festivalu – transformácia – bola opäť viacznačný, významovo obsiahly a poskytol tak dostatok priestoru pre vedcov, hudobníkov, umelcov aj akademikov.
Ak by sme mali začať transformáciou, dá sa povedať, že zmenu absolvovali jednak fanúšikovia CTM Festivalu a po technickej stránke aj samotné podujatie, ktoré sa realizovalo na niekoľkých úrovniach. Tento rok sa totiž okrem sledovania prenosu na sociálnych sieťach (Facebook, Youtube), dal festival sledovať aj prostredníctvom nových platforiem, ktoré organizátori vybrali tak, aby bolo možné čo najviac prepojiť divákov s vystupujúcimi. Jednou z nich bola popri Twitch aj novinka v podobe aplikácie Streamback, určená na nahrávania a posielanie otázok.
Pribudol takisto server Discord, softvér Apotome a interaktívna streamingová sieň s 360° kamerou. Takýmto spôsobom bolo možné sledovať v predposledný deň festivalu vystúpenia viacerých interpretov: multinštrumentalistu Samara Rada, vystupujúceho s aliasom Mentrix, ktorého o polhodinu neskôr vystriedala noise-punková formácia Cuntroaches a na záver sa na scéne objavilo zoskupenie Spandau 20, ktoré odohralo vyše hodinu trvajúci set. Jeho žánrová pestrosť bola podmienená aj tým, že pri mixpulte stáli súčasne piati dídžeji.
Netradičným kolaboratívnym projektom bol aj koncert Apotome Live, ktorý v skutočnosti nepredstavoval jedno konkrétne zoskupenie, ale práve vyššie zmieňovaný softvér, využitý na tvorbu hudobných aranžmánov. Táto komorná, intranetová, sieť hudobníkov sa podieľala na zvukovej modulácií vzájomne predávaných signálov. Ambientnú atmosféru dopĺňala živá hra Lucy Railton, ktorá intuitívnou hrou na violončele fantasticky dopĺňala kvarteto hudobníkov na syntetizátoroch. Medzi nimi ako novodobý konduktor stál Khyam Allami, zodpovedný za správne fungovanie programu.
Festival hosťoval aj filipínsky interaktívny Club Matryoshka, ktorý v spolupráci s hlavnými organizátormi zabezpečoval streaming v Manille a zároveň organizoval sety v prostredí fiktívnych svetov. Teheránsky dídžej Tegh, ako headliner večera, v rámci tohto mimoriadne imerzívneho Ambient stagu predstavil kombináciu starších trackov a kompletný tracklist z debutového albumu Emergent Errors, vydaného len pred niekoľkými mesiacmi.
Kým väčšina dní pozostávala z kombinácie workshopov a zoom konferencií, zameraných na témy ako rasová rovnoprávnosť a afroamerická diaspora v umeleckom prostredí, reálne hrozby inteligentných rozhraní, koexistencia hudby a urbanizmu a otázka nočných klubov či telo ako hudobný a umelecký nástroj v 21. storočí, posledné dni festivalu sa vyznačovali niekoľkohodinovými lineupmi. Najskôr MusicMakers Hacklabu, moderovného Brunom Golom, zaznievali sety viacerých dídžjov a treba povedať, že ich žánrové zastúpenie tvoril minimal, techno a techcore, pričom dĺžka setu a množstvo prenášaných dát neraz komplikovali streaming do takej miery, až sa tým narúšala kvalita vysielania a do určitej miery aj znehodnocoval samotný zážitok z vystúpení.
Oznámenia o technických výpadkoch a takzvané prestávky sa počas koncertu vyskytovali nečakane a pokiaľ ste ako divák nesledovali obrazovku neustále, mohlo sa zdať, že sa jedná o zámerný glitching. No iné to nebolo ani pri sledovaní obrazovky. Bezprostredne po tom, čo odpočítavanie zastavilo po desiatich sekundách na nule, začínalo sa nové, ktoré pre zmenu trvalo desať minút. A práve toto opakované čakanie často vplývalo na návštevnosť online festivalu.
Tí, ktorí mali dostatočnú trpezlivosť, sa však mohli v rámci finálneho koncertu s názvom Life is But a Stream /ironicky/ dočkať viacerých zaujímavých vystúpení, pričom intímna atmosféra vystúpenia Seana Nicholasa Svegea, sprevádzaného pianistom Marcinom Maseckim, bola v porovnaní s väčšinou hudobných vstupov vítaným spestrením a uvoľňujúcou zmenou. Počuť po všetkých tých dňoch spievaný, osobne interpretovaný text muselo jednoducho vykompenzovať hodiny strávené vnímaním rozlične kvalitných interpretov.
Na druhej strane CTM Festival poskytol množstvo príležitostí na objavovanie a fakt, že v krátkom čase bolo možné nájsť playlisty na Soundcloude aj Spotify, len napomáhal tomu, aby sa fanúšikovia oboznámili s undergroundovými a málo známymi hudobníkmi.
Predposledný deň festivalu poznamenala správa o smrti producentky Sophie, ktorá bola kritikou vnímaná ako nádej pre budúcnosť popovej a elektronickej tanečnej hudby. Správa bola pre organizátorov o to zdrvujúcejšia, že Sophie vystúpila v rámci festivalu počas 16. ročníka v roku 2015. Vtedy si však – na rozdiel od terajška – fanúšikovia mohli festival užiť naživo, spolu so Sophie.
CTM Festival sa však po januári neskončil. Skončila sa len jeho hlavná časť a v duchu vlastného hesla transformácie sa vo februári pretaví do odlišnej podoby – tentoraz do ešte alternatívnejšej, než v prvom štádiu. Špeciálny online priestor CTM Cyberia bude rozvinutý aj o digitálne umenie a fanúšikovia sa navyše budú môcť pohybovať v kyberpriestore Minecraftu až do konca februára.
